Aj keď Nemci a Francúzi pochádzaju etnicky z toho istého germánskeho kmeňa - najmocnejšieho germánskeho národa - Frankov, tak sú v mnohom navzájom veľmi odlišní.Samotní Francúzi to ale z veľkej časti nevedia a či vedieť nechcú.
Francúzi sa pokladajú za Románov a za svet by nepripustili, že majú germánsky pôvod a teda, že aj ich reč sa pôvodne vyvinula z reči germánskych Frankov a až oveľa neskôr bola romanizovaná.
Spoločným "otcom" Nemcov i Francúzov je najslávnejší franský kráľ - Karl der Grosse - Karol Veľký ( 747 - 814 ) - ktorého Franská ríša sa rozkladala približne z deväť desatín na území dnešného Nemecka a Francúzska.
Hoci obe krajiny majú veľmi dlhú spoločnú hranicu, sú ich myslenie a ich kultúra v mnohom rôzne.
Paríž je pre Berlín najdôležitejším obchodným partnerom. Francúzsky trh je pre Nemecko veľmi atraktívny a ponúka hospodársky extrémne vyspelému Nemecku mnoho dobrých príležitostí. Aj politicky sú obe krajiny úzko prepojené, a to tak intenzívne ako nijaký iný susedský pár v Európe. V ich dlhej histórii bolo však veľa nepriateľstva a množstvo nedorozumení. Preto je veľmi dôležité súčasné priatelstvo, ktoré medzi nimi existuje, veľmi intenzívne udržovať, a takpovediac ho každý deň odznova potvrdzovať a upevňovať. Jeho existencia a kontinuita je veľmi prospešná nielen pre obe krajiny , ale pre celú Európu.
Vo Francúzsku platí - všetky cesty vedú do Paríža. Najnovšie však aj do Strassburgu.
Francúzsko pozná len jedno hospodárske i kultúrne centrum - je ním Paríž. Keď však chce Francúz robiť obchody v Nemecku, tak musí takmer zúfať na nemeckom federálnom systéme. Vo Francúzsku sa väcšina biznisu odvíja v Paríži, pričom v parížskom departmente žije až pätina obyvateľstva Francúzska. Tomu je prispôsobená aj dopravná infraštruktúra, ktorá je zo všetkých smerov do hlavného mesta výborne vybudovaná - nie tak ale do miest francúzskej provincie.
Pre Francúzov má Paríž oveľa väčšiu dôležitosť ako pre Nemcov Berlín.
Tento fakt znamená aj to, že centrálne postavenie Paríža sa odráža aj v politickom a ekonomickom živote krajiny. Rozhodnutia sú robené centrálne a ich realizácia je diktovaná zhora. V Nemecku je to nemožné - pri dôležitých rozhodnutiach sa často hľadá najprv kompromis a až potom sa dosiahne zhoda. To je vo Francúzsku veľmi zriedkavé - kompromis má pre Francúzov neraz negatívne zafarbenie.
Kto si chce získať pozornosť a záujem Francúzov pre svoje obchodné ciele, tak musí pôsobiť sympaticky a kultivovane a mal by poznať aj niečo z ich histórie a kultúry. Francúzi sú oproti Nemcom viac emocionálni a kto si ich emocionálne získa, tak ten už urobil dôležity krok smerom k svojmu cieľu. Je dôležité sa pozitívne ukázať po ľudskej stránke.
V prípade Nemcov je to zložitejšie. Kto chce na nich zapôsobiť a urobiť excelentný dojem, ten musí prejaviť silny intelekt, vecnosť argumentov a preukázať záväznosť a spoľahlivosť.
V Nemecku sa spečatí dobré obchodné rokovanie s partnerom až na záver obedom a či večerou, vo Francúzsku sa obchod nimi začne. Francúzi spájajú veľmi radi príjemné s užitočným. Obchody sa pohovoria pri jedle - v Paríži to má veľmi starú tradíciu. Francúzsky kráľovský dvor požadoval vysoké kulinárske umenie už dávno pred revolúciou v roku 1789 a bohate pokrytý stôl, s vyberanými lahôdkami platil ako prostriedok ovplynenia hosťa. Francúzi kujú svoje obchodné plány a zámery s obľubou pri plnom stole. Neraz trvá taký obchodný obed aj dve hodiny. Alkohol sa pije, ale vždy s mierou. Opilosť je pre Francúza niečo čo striktne odmieta.
Osa Berlín - Paríž je pre EÚ doslova životne dôležitá a súčasný vzťah Nemecka a Francúzska možno oznaciť za veľmi dobrý, a to je skutočne zázrak po tom, čo všetko sa v nedávnej, ale aj dávnej histórii, v rámci nepriateľstva medzi nemeckým a francúzskym národom udialo.
