Zajačik.

(Ekologická poezie na objednávku. Pro Kláru. Ve slovenštině, v češtině mi eko-patos nějak nejde. Tohle, prosím, vážně neberte vážně a zkuste na mne nezanevřít :-) )

Keď na mňa dopadne slnca jas,

spomínam opäť, znova a zas

na ranný úsvit nad kvitnúcou lúkou,

na slnko v rose, čo láskavou rukou 

pohladilo      

      pošteklilo                 

              ZAJAČIKA.

Spomínam na to, jak bol som šťastný,

jak život okolo zdal sa mi krásny,

radostný a ľahký, s prísľubom leta,

v tých nádherných chvíľach  sa chcelo mi lietať

a behať a skákať 

         a po lúke naháňať  

                   ZAJAČIKA.

Však nádeje nečasto plnia sa rojkom.

Možno som nemal snívať toľko,

nevoňať kvietky, neobjímať jelše,

nepísať v duchu do rosy verše, 

lež tvrdo a stroho

          chytiť si svojho

                     ZAJAČIKA.

Postaviť dom  a zarábať sumy,

o kterých povieš „Ten můj, ten umí!“

Zabudnúť na lúku, na trávu, na rosu,

vyhnúť sa sneniu a lacnému pátosu

a miesto básní

          s tebou sa zasniť

                           ...NAD KRÁLIKOM NA SMOTANE.

(Rojko znamená snílek. Další lingvistické otázky? :-) )