Áno, viem, že ti chýbam

       (Netreba nič lepiť, vlastne sa nič nerozbilo?)                    .                                                                               .                                                           .            .                                                                            .                                                                      .              .                                                                             .

            Áno, viem, že často spomínaš na doby

                  keď sme boli spolu

            Áno, viem, že nemáš rád rozbité nádoby

                  že tebe črepy prinášajú smolu

           Správne, nemal si ma vtedy nechať ísť

           Ale odvtedy už som dávno otočila list

           Medzitým už sa toho stalo príliš veľa

          Isteže ťa stále považujem za priateľa

          Isteže budeme stále spomínať

          Áno, viem, že ma máš ešte stále rád

          Áno, som sama, ale to na veci nič nemení

          Nie, už neverím ani tuctu hviezdnych znamení

          Áno, je možné, že láska s inou nebude už taká

          Tak dobre ... naposledy ... môžeš kedykoľvek ... čakám