Pomníková diplomacia - Cui bono?

Medzinárodnú diplomaciu chápem ako súbor strategických opatrení, ktoré majú priniesť štátu a jeho obyvateľom nejaký konkrétny prospech. 

Ideálne je, ak je to súčasne v súlade so záujmami iných štátov. Ale ak to nejde inak, potom nech to je hoci aj v rozpore s nimi. Ale stále tam musí byť to hlavné - konkrétny strategický cieľ. 

V tomto zmysle napríklad rozumiem protiimigračnej diplomacii krajín V4. Je síce v rozpore s postojmi iných krajín a celkom isto aj v rozpore so záujmami migrujúcich osôb, ale je jednoznačne v prospech domácich. Tým je daná politka pre mňa strategická a v tomto zmysle jej rozumiem. 

V tom istom kontexte chápem colnú politiku trumpovej administratívy, ruskú podporu Asadovho režimu, umiestnenie rakiet NATO v Turecku, umiestnenie rakiet Varšavskej zmluvy na Kube a podobne. Štát ide do diplomatického konfliktu s iným štátom,  v najhoršom prípade riskuje vojenský stret, ale s tým, že sleduje vopred určený strategický cieľ. A ten je buď správny, alebo odsúdeniahodný a buď vyjde, alebo nevyjde. Ale je. 

A tu prestávam chápať českú pomníkovú diplomaciu. Chýba mi tam ten strategický cieľ. Pre Česko a pre Čechov. Zmraziť vzťahy s Ruskou federáciou na nulu predstavuje určitú ujmu pre český štát. Ale na tom by nebolo nič zlé, ak by tá ujma bola vyvážená niečím, čo za to stojí. A nemusí to byť nevyhnutne len hmotný prospech, hoci podľa mňa politika by mala byť hlavne o tom. Nech je to hoci aj nejaký nehmotný úžitok. Ale v čom? 

Pred rokom to začalo ako recesia. Dnes sa to už úplne vymklo z lokálneho rozmeru a rieši sa to na úrovni veľvyslanectiev a špekuluje sa o agentoch s vražednou misiou. Českí politici sa neviem z akého dôvodu rozhodli venovať svoj vzácny čas výkladu histórie druhej svetovej vojny. 

Ide tak trochu o problém doby. Veľké politické osobnosti dejín prijali víziu a potom o nej presvedčili národ. Či už to bol Voltaire, Garibaldi, Bismarck, Hitler, Masaryk, Lenin, alebo Adenauer. V súčasnosti politici najprv zisťujú dopyt a následne tvoria ponuku. Zisťujú, čo bude ľudí baviť. A potom ich bavia. A ono to funguje. Problém je len v tom, že vízia sleduje nejaký strategický cieľ. Správny, nesprávny, to je jedno. Zábava nesleduje nič, len popularitu. 

Niekto nastriekal sochu Koneva farebným sprejom. Niekto ho umyl. Znova nastriekal! Znova umyl! Bomba! Tisíce komentov na webe! Nevídaný záujem! Všimli si to noviny! Ešte väčší záujem! Záujem - to je niečo, čo sa dnes v politike cení najviac. Je jedno o čo. 

Inak, ten prvotný nápad, umiestniť ku Konevovi tabuľku s opisom oboch jeho "príchodov" do Československa, sa mi veľmi páčil. Bolo to vtipné a súčasne historicky vecné a politicky neutrálne. Ale ono to nestačilo. Konev musel pod žeriav. 

Potom pomník Vlasovcom. Veľký trapas. Kým odstránenie Koneva mohli aspoň niektorí vzdelaní a objektívni Rusi chápať ako oprávnenú výčitku malého národa okupovaného v roku 1968, pomník Vlasovcom podľa mňa musí uraziť každého Rusa. A právom!

Inak, keď sme pri tom oslobodení Prahy. Česi to mu asi rozumejú, ale na Slovensku sme nikdy za spoločného štátu nechápali, prečo oslavujeme skončenie vojny deň po skončení vojny. Treba to chápať tak, že bez Pražského povstania by Nemci hájili Prahu ako posledný ostrov Ríše do posledného muža?

Atentát na Heydricha bola šialene odvážna vec, vykúpená krvou väčšieho počtu ľudí ako padlo v "pražskom povstaní". Ale tá akcia mala konkrétny diplomatický cieľ, ktorý vyšiel. Zmysel pražského povstania som nikdy nepochopil. Čo by sa vlastne stalo, keby Pražania ostali 9. mája 1945 pekne doma v posteli?

Čiže aj ten "boj" o to, kto "oslobodil" Prahu deň po skončení vojny, dnes po 75 rokoch je dosť malicherný, či nie? 

Ale, dobre! Urazte Rusov! Dejiny diplomacie poznajú horšie urážky! V Sparte hodily perzských vyslancov do studne! Ale národ bol pripravený na vojnu s ríšou, ktorej rozmery zaberali pol známeho sveta! Národ tú vojnu chcel! 

Ale ukážte mi na pomníkovej diplomacii jediný konkrétny strategický zmysel pre Váš národ!

A stále to nestačí. Premenovali ste námestie. Síce vtipný nápad, ale zase, stojí to za to? Nie som si istý, čo by bolo fajn pomenovať námestie pred maďarskou ambasádou Trianonské. Áno, máme na to právo, Áno je to naša zem. Ale čo sledujeme? Páčilo by sa Čechom Bielohorské námestie vo Viedni? 

A dnes dokonca niektorí Vaši regionálni politici začali obviňovať Rusko z rozpútania druhej svetovej vojny. Čo o to, na tom je veľmi veľa pravdy. Len to isté je potom nutné povedať o Veľkej Británii a Francúzsku, Maďarsku, českých fašistoch, slovenských fašistoch ... a kde sa zastavíme? A hlavne, nemal by regionálny politik riešiť radšej chodníky a poplatky za odpad? Nie som si úplne istý, či občania pražskí dávali svoj hlas miestnym politikom na to, aby ich zastupovali pri výklade histórie v spore s ruskou ambasádou. 

Chvíľková popularita malých politikov jedného mesta kontra medzinárodné vzťahy dvoh národov! Cui bono?