Zákutia Hamburgu a Haspa maratón 2024

Nemecko, rozlohou 7. najväčší štát Európy, na to, že má 84 miliónov obyvateľov, je len 7 krát väčšie ako Slovensko (5,4 mil.) a 4,5 krát väčšie ako Česko. Rusko má len 1,7 násobne viac obyvateľov ako Nemecko.

V samotnom Hamburgu, v 2. najväčšom nemeckom meste, žijú takmer 2 milióny obyvateľov.

Toto veľkomesto som si na tento rok vyhliadol v rámci tzv. maratónskej turistiky. Konal sa tu 38. ročník Hamburgského maratónu, ktorý niesol názvom „Haspa“ (podľa mena sponzorskej banky).

Do Hamburgu sme prileteli tri hodiny pred polnocou v piatok 26.4.2024. Maratón sa bežal v nedeľu 28.4. V sobotu po registrácii sme si s manželkou „odbehli“ autobusom (naspäť rýchlovlakom) pozrieť 123 km vzdialené Brémy. Na prehliadku Hamburgu sme tak mali nedeľnajšie popoludnie a takmer celý pondelok; ak nepočítam moju prehliadku mesta počas samotného maratónu.

Pred návštevou Hamburgu som nemal žiadne veľké očakávania, keďže som na internete čítal, že zo starého mesta, resp. z jeho starších štvrtí, sa po 2. sv. vojne veľa nezachovalo. Ale ako sa hovorí, kto hľadá, nájde! A teda Hamburg ma milo prekvapil aj čo sa týka staršej architektúry.

Inak Hamburk je jednou z troch mestských nemeckých spolkových republík; okrem Berlína a Brém. Leží na dolnom toku rieky Labe a málokto, ak nie je tunajší, vie, že centrom mesta preteká aj rieka Alster, ktorá je je tu rozšírená na umelé jazero Binnenalster:

Hneď nad nad ním, resp. severnejšie, je ešte väčšie jazero – jazero Außenalster - obľúbené to miesto nielen pre jachtárov, veslárov, ale aj na prechádzky, beh, pikniky, či bicyklovanie. Obe jazerá oddeľuje tento železničný most:

Binnenalster.

Außenalster.

Fotodokumentácia jednotlivých štvrtí Hamburgu v tomto článku sa do veľkej miery plus mínus zhoduje s trasou maratónu, ktorá bola jedna z najkrajších aké som doteraz absolvoval; ak nie najkrajšia; vrátane polmaratónskych. Akurát štvrť HafenCity som vyhradil až na koniec, ako zlatý klinec článku.

Neustadt:

Bol v ňom situovaný štart a cieľ maratónu.

Ako vidieť označenie „nové mesto“ neznamená až nové, ako skôr novšie staré. Podobne ako v Prahe, alebo aj v Bratislave.

Budova mestského súdu a za ňou ruský kostol.

Oáza bicyklov.

Nemecké je skvelé! Aj české.

Luteránsky kostol Sv. Michala.

A je tu čas na Altstadt:

Kostol sv. Kataríny.

Hamburg sa rýchlo pozviechal z katastrof druhej svetovej vojny, ktorá ho zničila až z osemdesiatich percent. Predpokladám, že jeho centrálnu časť.

St. Nikolai Memorial. Z bývalého kostala po bombardovaní v 2. sv. vojne zostala len veža. Má 147,3 metra a svojho času išlo o najvyššiu stavbu na svete. Kostol bol postavený v rokoch 1846 – 1882 po tom, čo kompletne po Veľkom požiari ľahol popolom. Pôvodný kostol pochádzal z 12. storočia.

Výhľady z kostolnej veže, z plošiny vo výške 76 metrov:

Z kostola, okrem kostolnej veže, sa zachovali len zbytky obvodových múrov.

Operácia Gomora:

„Operáciu Gomora pomenovali po biblickom meste, ktoré bolo spolu so Sodomou zničené, keď naň Boh nechal padať oheň a síru. Bola odpoveďou spojencov na nemecké bombové útoky v Rotterdame, Coventry či Manchesteri. Briti a Američania spustili sériu kobercových náletov na Hamburg v noci z 24. na 25. júla 1943. Ochromenie priemyslu a demoralizáciu obyvateľstva mala priniesť Operácia Gomora. Počas ôsmich dní prišlo o život 43-tisíc ľudí. Mestské štvrte sa menili na vyhne v tom, čo zostalo z ulíc, zúrila ohnivá búrka. Bombardovanie nemeckých priemyselných miest fungovalo už pred rokom 1943, ale nebolo príliš efektívne. Briti už v auguste 1941 zistili, že len jeden z deviatich bombardérov zhodil „náklad“ v okruhu aspoň siedmich kilometrov od cieľa. A straty britského letectva tiež neboli zanedbateľné. V roku 1942 tak došlo k zmene stratégie a lietadlá mali namiesto tovární zabíjať tých, ktorí v nich pracovali. Hamburg bol v tom čase (a stále aj je) druhým najväčším nemeckým mestom. Pre Spojencov bol ideálnym terčom, mal obrovské priemyselné oblasti, veľké doky a v rámci centra sa sústreďovalo množstvo menších firiem. Navyše sa k nemu dalo z Británie doletieť rýchlejšie než k iným veľkým mestám v Nemecku. 24. júla 1943 vzlietlo z Veľkej Británie 791 bombardérov Halifax a Lancaster. Do Británie sa z prvého dňa náletov nevrátilo len 12 lietadiel.

Operácia trvala osem dní. Briti vykonávali nálety v noci, Američania cez deň. V noci z 27. na 28. júla sa ale rozpútali ozajstné hrôzy, keď Spojenci použili zápalné bomby. Dlhé obdobie sucha spôsobilo, že z Hamburgu sa stala zápalková krabička, ktorú Briti podpálili. V tú noc zhodilo viac než 700 lietadiel 2326 ton bômb na oblasť vzdialenú asi tri kilometre od centra mesta. Plamene rýchlo zapálili celé obytné bloky, teplota sa šplhala na 800 stupňov Celzia, asfalt sa topil a vznikla ohnivá búrka. Civilisti mali len dve možnosti: čakať doma a dúfať, že sa im oheň vyhne alebo sa vydať do najbližšieho úkrytu, kam sa ale rozpálenými ulicami nemuseli dostať. Preživší si spomínali najmä na to, že všetko horelo, videli živých ľudí uviaznutých v roztopenom asfalte aj horiace kone, ktoré sa hnali ulicami. Akákoľvek snaha niečo zachrániť bola zoči-voči takej ničivej sile zbytočná. Výsledkom osemdňovej operácie Gomora bolo 43-tisíc mŕtvych a 125-tisíc ranených. Milión ľudí ostalo bez strechy nad hlavou, zničených bolo 16-tisíc obytných budov, 277 škôl a 24 nemocníc. Tri štvrtiny mesta ostali v ruinách. Žiaru plameňov bolo vidieť zo vzdialenosti 150 kilometrov a spojeneckí piloti nemali pochýb o tom, že pod nimi sa rozpútalo peklo. Nacistické velenie bolo v šoku. Z Hamburgu putoval do iných častí Nemecka nepretržitý zástup utečencov, ktorí boli pripomienkou strašnej katastrofy. Operácia však nebola až takým úspechom, ako sa predpokladalo.

Bombardovanie Hamburgu a ďalších miest ale neprinieslo rýchly koniec vojny a nevyvolalo ani povstanie voči Hitlerovi. Nemecké vojnové snaženie výrazne neoslabovalo, dokonca aj veľkú časť priemyslu v Hamburgu sa podarilo obnoviť. Z vojenskej perspektívy tak Gomora okrem počiatočného šoku nepriniesla podstatné výsledky. Treba ale povedať, že hrozba spojeneckého bombardovania donútila Hitlera stiahnuť z východného frontu časť síl na obranu Nemecka, čo umožnilo Sovietom rýchlejší postup. Do protivzdušnej obrany a odstraňovania následkov bombardovania sa odhadom zapájali až dva milióny Nemcov a približne dve tretiny bojových lietadiel Luftwaffe bolo určených práve na boj so spojeneckými bombardérmi.“ Zdroj: https://www.break.sk/2022/02/26/bombardovanie-hamburgu-nemecka-hirosima/

Hamburgská radnica. Postavená koncom 19. storočia v novorenesančnom štýle. Pozostáva až zo 647 miestností. Nám dvom by stačili 2, maximálne 3 z nich...

Kostol sv. Petra.

Východná časť jazera Außenalster:

280 mettrov vysoká TV veža.

Celý Hamburg oplýva zeleňou. Má vyše 120 parkov.

Zelená štvrť Uhlenhorst; východne od jazera Außenalster:

Podobné zákutia ako v tejto štvrti sa nachádzajú aj na severnej a ešte krajšie na západnej strane jazera, ale na fotenie týchto už nezvýšil čas, videl som ich ale počas maratónu.

Ako kaštiel Krásna hôrka...

Ulica na ktorej sme boli ubytovaní.

Výhľad z nášho ubytovania.

Jazierko uprostred štvrte.

Po takýchto uličkách viedla druhá polovica maratónu.

Vykričaná ulica Reeperbahn vo štvrti St. Pauli:

Ešte aj smetné koše sú ružovom.

Ikona štvrte – Davidwache (policajná stanica).

Štvrťou Altona, nábrežím Labe až k Starému mestu:

Zo štvrte St. Pauli pokračuje maratónska trať ešte ďalej na západ. Prechádzame 1 až 2 kilometrovým úsekom nezáživnej až sídliskovej zástavby a nič pekné už v tomto smere neočakávam. Zrazu ale vbiehame do uličiek ďalšieho starého mesta – do štvrte Altona.

Radnica štvrte Altona.

Štvrť HafenCity:

Za kontroverzný projekt Hamburgu je považovaná budova Elbphilharmonie. Ale mne sa páči. Má 26 poschodí s 29 výťahmi. Súčasťou megastavby je aj hotel, noblesné reštaurácie, bytové jednotky a rozľahlé garážové priestory.

„Hamburk bojuje proti tomu, aby se lidé stěhovali do zón mimo město. Zároveň má pevně dané hranice jako spolková republika. Proto je tu velký tlak na účelné využití brownfieldů. Jsou v centrálních polohách a jsou na poměrně velkých plochách. A kdo tento rozvoj zdržuje, tak skoro páchá zločin na městě, řekl Peter Gero, původem slovenský urbanista, který stál u zrodu nové hamburské čtvrti a 12 let její rozvoj řídil jako ředitel plánování a výstavby centrálních čtvrtí na hamburském magistrátu. HafenCity je dnes živoucí příjemnou částí města s promenádami u vody, která zvětšila centrum města o 40 procent. Na 127 hektarech už vyrostlo nebo je v plánu 7500 bytů pro 15 tisíc obyvatel, práci tu našlo nebo najde 45 tisíc lidí. Funguje tu universita, školy, školky a kulturní instituce jako muzea nebo Elbphilharmonie, která se stala dominantou nové čtvrti a magnetem nejen pro místní. Do HafenCity byla prodloužena linka metra. Zhruba dvě třetiny nové čtvrti už stojí, zbývající prostory by měly být dokončeny do roku 2030 a to včetně nové 220 metrů vysoké dominanty, která čtvrť uzavře na opačném konci revitalizovaného přístavu a stane se nejvyšší stavbou města.“ Zdroj: https://www.earch.cz/revue/clanek/hamburska-ctvrt-hafencity-inspirace-pro-vyuziti-prazskych-brownfieldu

Hamburg maratón

Pred Hamburským maratónom, ktorý sa bežal 28.4.2024, som si celkom nezvyčajne nedal žiadny tip na výsledný čas, resp. žiadny cieľ, a to ani taký, že len musím dôjsť do cieľa. Nemusím. Vôbec som nad tým nerozmýšľal, či do cieľa dôjdem, alebo nie, po vzore ruských „osloboditeľov“, ktorí ani po vyše dvoch rokoch trvajúcej 3 dňovej „špeciálnej operácie“ nedošli do Kyjeva, aby ho konečne oslobodili od „ukrajinských náckov“ na čele so svojim prezidentom židovského pôvodu. Chcel som sa len nechať prekvapiť, ako to dopadne. Bolo to dané asi tým, že týždeň pred maratónom v Hamburgu som dostal virózu následkom ktorej som smrkal a mal suchý kašeľ ešte týždeň po tomto maratóne. Necítil som sa pred maratónom slabý, ale ani úplne fit.

V sobotu, deň pred maratónom, sme si boli pozrieť neďaleké mesto Brémy:

Tesne pred štartom, ktorý bol pre moju zónu o 9:40, bolo prijateľných 15-16°C - podobne ako na tohtoročnom Bratislavskom maratóne začiatkom apríla. Ale už na 5. kilometri, keď sme bežali snáď po najznámejšej ulici mesta, St. Pauli, začalo poriadne pripekať.

Vyhľadával som na trati chládok kde sa dalo a radšej som bežal do tiahlej zákruty hoci aj vonkajším oblúkom ak v ňom bol chládok.

Sám organizátor po pretekoch pre médiá vyhlásil, že podmienky na beh boli náročné a že sa náhle veľmi oteplilo: „It was a superb race which produced some of the fastest times ever in Hamburg. However for many athletes conditions became tough when it suddenly warmed up strongly during the race,“ said Chief Organiser Frank Thaleiser. Ale na teplé počasie som bol pripravený a neurobil som tie chyby ako posledne na netradične veľmi teplom Bratislavského maratónu zo 7.4.2024 kde, na ktorom som v druhej polke úplne vyhorel. Tri dni pred maratónom hlásili pre Hamburg na deň D slnečno a 23°C, ale týždeň pred maratónom hlásili až 27°C v chládku. Našťastie takéto nepríjemné teplo trvalo len do času obeda - teda do cca 25. kilometra. Slnko, ktoré maratóncov dosť vytrápilo, sa potom, vďaka nebesám..., schovalo za mraky a už nevyliezlo. Ochladilo sa na príjemných cca 18-19°C a tak to zostalo až dokonca.

Iontové nápoje a banány na občerstvovacích staniciach podávali od 15. km a od 20. km aj gely. A aj keď som od začiatku maratónu poctivo pil každých 5 km, a niekedy aj na medzistaniciach, kde podávali len čistú vodu, na 37. km som pocítil veľký smäd a mierne príjemne mierne vychladená voda na blížiacej sa medzistanici mi veľmi dobre padla. Dokonale som si vychutnal každý glg. Povedal som si: Tak vidíš, akú hodnotu má „obyčajná“ voda.

Zaujímavosťou je, že na maratónsku trať som si vzal 6 magnéziových tabletiek. Keď som si na 5. kilometri dal prvú a ostatné v sáčku som vkladal naspäť do zadného vrecka, netrafil som sa doň a všetky mi padli na zem. Zistil som to až na 10. kilometri, keď som si chcel dať ďalšiu dávku... To som už mal takmer komplet prepotené tričko (potím sa minimálne za dvoch stredne potiacich sa jedincov – viď nálezy soli na mojich bežeckých gatiach po maratóne na jednej z fotografii nižšie) a vedel som, že s potom zo mňa odchádza aj celá škála a veľké množstvo minerálov. Povedal som si ale, že kvôli tomuto sa 5 kilometrov naspäť vracať nebudem...

Kŕčom, na ktoré je moje telo náchylné, som ale okrem starostlivého pitného režimu predchádzal aj tým, že do občasných menších stúpaní som od 14. km začal ísť krokom a od 15. kilometra som do chôdze prechádzal každých 5 km aj na občerstvovačkách. Kŕče som začal pociťovať až na 39. kilometri, ale stačilo ak som vždy prešiel na 30 metrov do chôdze a ďalších 500 metrov som mohol bez ohrozenia kŕčmi v pohode v kuse bežať. V takomto striedavom móde som fungoval do méty 41. kilometra. Potom som to rozbalil... Kŕče - nekŕče, už som si to mohol dovoliť. Skôr som riskovať nechcel.

Paradoxne po 35. km som sa cítil lepšie ako po polmaratóne, keď som bol vyšťavený slnečnými lúčmi. Posledných 7 kilometrov maratónu som si to užíval; ak sa to tak vôbec dá pri maratóne povedať. V každom prípade, v tomto pokročilom štádiu maratónu som popri behu stihol obdivovať krásne prostredie, ktorým trať viedla a tešilo ma aj to, ako veľa maratóncov som bol schopný v závere ešte predbiehať a tešil sa som sa aj z toho, že manželka ma nebude musieť v cieli dlho čakať. A samozrejme aj na výborné nemecké pivo/pivá po dobehnutí. Od 39. sa mi už o pive zdalo, miestami sa mi zjavovalo..., som ho videl pred sebou ako fatamorgánu...

Trať v Hamburgu nebola plackou, ako som očakával. Prevýšenie 130 m. Pre porovnanie: Bratislava má 100 m, Banská Bystrica taktiež, Košice 70, Berlín 50, Petržalský Hamburg 49...

Atmosféra bola výborná; minimálne ako v Košiciach. Organizácia a zabezpečenie na jednotku. Veď Nemci.

Najkrajšia maratónska trať akú som doteraz zažil. Nečakal som to, keďže ja mám rád staré mestské štvrte a vedel som že Hamburg bol po 2. sv. vojne v troskách. V centre bolo málo starých budov, ale v okrajových štvrtiach sa mnohé zachovali a neraz tvorili aj celé ulice. Niektoré pripomínali bratislavské Palisády, ktoré obdivujem. Časť trate od 20. km do 40. km často krát pripomínala z filmov známu štvrť v L.A. - Beverly Hills; ktoré mi tiež bolo dopriate vidieť na vlastné oči. Išlo o zmes pekných až krásnych rodinných, alebo malých obytných domov zasadených do prírody, krásnych záhrad, parčíkov a parkov. Niektoré vily vyzerali ako malé paláce, alebo zámočky a to hlavne na západnej strane „jazera“ vytvoreného na rieke Alster – Aussenalster. My sme boli ubytovaní na jeho východnej strane a tak pripájam pár foto záberov aspoň z tej východnej časti, ktoré som spravil ráno po dni maratónu.

S výsledným časom 04:04:41 som spokojný až veľmi spokojný; aj keď čas 4:04:40 by bol opticky krajší...

Mohol síce celý tento maratónsky podnik... dopadnúť aj lepšie, ale aj oveľa horšie. Viď skúsenosť z povolebného teplého BA maratónu.

	Čas od štartu	Čas po každých 5 km	Tempo	Rýchlosť
5km	00:27:51	27:51	05:35	10.77
10km	00:55:39	27:48	05:34	10.79
15km	01:24:05	28:26	05:42	10.55
20km	01:52:54	28:49	05:46	10.41
25km	02:22:01	29:07	05:46	10.41
30km	02:51:43	29:42	05:57	10.10
35km	03:20:56	29:13	05:51	10.27
40km	03:52:07	31:11	06:15	9.62
Finish	04:04:41	12:34	05:44	10.48

Celkovo dobehlo 11.249 maratóncov, vrátane maratónkyň, z 15.000 na štartovej listine. V absolútnom porodí, aj so ženami, som skončil 5.492. V kat. 55 – 59 som bol 312 zo 710, ktorí dobehli. Maratón dobehlo aj 7 Slovákov (z toho jedna žena) a jeden polmaratónec.

Víťaz maratónu Hamburg, 36 ročný Bernard Koech z Kene zaostal za svojim minuloročným traťovým rekordom o 15 sek. Skončil druhý na maratóne v Chicagu v 2022, dva krát druhý v Amsterdame, raz druhý a raz tretí v Rotterdame a druhý v 2023 v najprestížnejšom polmaratóne - v Kodani. V čase pod 2:06 dobehli šiesti bežci. Najlepší beloch, s časom 2:08:51, skončil na 10. mieste a bol to Nemec so slávnym priezviskom - Sebastian Hendel. Bol to historicky 9. najrýchlejšie zabehnutý maratón v podaní Nemcov. Slovenský rekord drží, už asi na večnosť..., s časom 2:09:53, Robert Števko.

Takto som sa potil.

A takto som oslavoval.

Hamburg ako na dlani..., fotené na spiatočnej ceste. Vľavo jazero Binnenalster, vpravo od stredu veža a vpravo hore sa kľukatí rieka Labe.

Labe na konci svojej cesty.

A toto je Dunaj, Dunajský národný park a vľavo vzadu Malé Karpaty (pred pristátím vo Viedni na spiatočnej ceste).

Súvisiace články:

Atény, jej štvrte a Aténsky maratón 2019, maratónske experimenty IX: https://blog.sme.sk/burkert/cestovanie/ateny-jej-stvrte-a-atensky-maraton-2019

Kodaň, Malmö a polmaratónske experimenty V https://marcelburkert.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=800103

Čarovná Valencia, polmaratónske experimenty VI a maratón Petržalský Hamburg IV https://blog.idnes.cz/marcelburkert/carovna-valencia-polmaratonske-experimenty-vi-a-maraton-petrzalsky-hamburg-iv.Bg23110687