Mallorca, po slovensky Malorka, je dlhá približne 110 a široká 70 km. Cez celú jej západnú časť sa tiahne pomerne vysoké pohorie „Sierra de Tramuntana", zapísané do zoznamu UNESCO.
O tento zápis sa zaslúžil spôsob, akým sa tu spája príroda s kultúrou.
Pohorie Tramuntana bolo hlavným cieľom nášho júlového putovania 2022 na tomto ostrove, ktorý svojou krásou predčil naše očakávania, aj keď sme poznali rozšírené predsudky hovoriace o tom, že Mallorca sa stala vyumelkovaným ostrovom pre bohatých a bohatších milovníkov pláží a hotelových zariadení, ktorí tu prichádzajú hlavne z Nemecka atď. a pod.
Treba ale povedať, že Mallorca zďaleka nie je len o komercii. Dokonca aj na juhu ostrova, kde by človek čakal turistické hotelové monštrá, sa dá zažiť pravá malorská idylka. Rovnako aj vnútrozemie ponúka idylku. Hovorí sa, že život tam sa zastavil a vyzerá tak ako pred 50 alebo 70 rokmi. Je tam plno krásnych zabudnutýh lúk, voľne sa pasúci dobytok, či množstvo starých veterných mlynov, pomocou ktorých roľníci kedysi čerpali podzemnú vodu na zavlažovanie. Španielsky básnik a filozof Miguel de Unamuno, ktorý navštívil Mallorcu v r. 1906, prehlásil, že Na Mallorce je krása vnútrozemia posudzovaná vždy akosi nespravodlivo.
No my sme sa tentokrát aj tak zamerali na západnú okrajovú hornatú časť ostrova.
Už pohľad z lietadla pri pristávaní do hlavného mesta - Palmy, sľuboval zaujímavé horské scenérie.
Sierra de Tramuntana nad Palmou, resp. jej západnou časťou. Napravo vidieť prístav, nad ním štvrť Santa Catalina, a od stredu vľavo šikmo dolu vidieť uprostred mestského lesoparku, na jeho vrchole, hrad Bellver, zo 14. stor. a jeden z mála kruhových hradov v Európe.
Kým vyrazíme do hôr, oboznamujeme sa so zátokou Santa Ponsa,
kde sme boli ubytovaní:
Na fotografii vľavo od stredu je náš dočasný domov - zátoka Santa Ponsa. Nachádza sa na juhozápade Mallorcy, cca 15 km západne od hlavného mesta - Palmy.
Zátoka Santa Ponsa.
V zátoke sa dajú nájsť aj menej vyťažené pláže, zákutia.
Hotelové komplexy... Mám z nich komplexy...
Večerné prechádzky v zátoke Santa Ponsa.
Je ráno, čas vyraziťdo hôr - Sierry de Tramuntany:
Potulky juhozápadným cípom ostrova.
Pohľad na juhozápad - na najzápadnejšiu časť ostrova.
Nachádzame sa na juhozápade ostrova a pomaly pokračujeme autom väčšinou pobrežnou výhliadkovou cestou MA 10 na severovýchod ostrova cez takmer 90 kilometrov dlhé pohorie Sierra de Tramuntana vystupujúce zo Stredozemného mora.
Mirador R. Roca.
Takéto krásne lesy by tu jeden stredoeurópan nečakal.
Horská dedinka Estellencs:
Dedinka Banyalbufar. Má viac ako 2000 terás na horských svahoch a zaujímavý zavlažovací systém akvaduktov. V 10. storočí ho obývali Maurovia. V súčasnosti je Banyalbufar tichým miestom. Pestuje sa tu aj hrozno z ktorého sa vyrába známa značka malorského vína.
Valdemossa:
Ide o malebné 2 tisícové mestečko zasadené uprostred hôr. Ročne priláka až pol milióna turistov. Okrem 3 hlavných lákadie: prírody, architektúry a ešte jedného, je to dané aj tým, že cesta autom z hlavného mesta to tu trvá len necelú polhodinu.
Po krásnej prírode a čaru mestečku je tretím hlavným lákadlom Valdemossy pre turistov ten fakt, že svojho času tu jednu celú zimu trávil v prenajatých priestoroch tunajšieho kláštora poľský skladateľ Frédéric Chopin a jeho, údajne milenec - francúzsky spisovateľ George Sand. Jeho kniha "Zima na Malorke" sa stala bestsellerom.
„Táto krajina pripraví človeka o reč. Všetko, čo si len môže maliar či básnik priať, stvorila príroda na tomto mieste.“ George Sand.
Pokračujeme smerom na severovýchod a k dedinke (víske) Deiá:
„Keby tu nebolo more a olivovníky, človek by ľahko mohol nadobudnúť dojem, že sa nachádza niekde v Alpách.“ Maria Servilla.
Avšak tomu tak byť nemuselo nebyť arcivojvodu z habsbursko-lotrinskej dynastie Ludvíka Salvátora, ktorý medzi mestečkom Valldemosou a dedinkou Deia nechal na svojich pozemkoch znovu vysadiť lesy a založil turistické chodníky. Bol prvým ochrancom malorskej prírody.
Deia bola a je lákadlom pre spisovateľov a mnohých iných, aj slávnych umelcov. Preslávila sa najmä vďaka Robertovi Gravesovi, ale aj knihou autorky Helen Walshovej z roku 2014 "The Lemon Grove", ktorej dej sa odohráva práve tu.
Rozlúčka s Deia-vou...
A je tu mestečko Sóller - ukryté v horách, obklopené najvyššími vrchmi Malorky.
Sóller.
Malorský Kriváň...
A je tu! Najvyšší vrch Malorky - Puig Major (1.447 m). V tejto časti ostrova sú aj ďalšie jej najvyššie vrchy: Massanella (1.352 m), Tossals Verds (1.115 m) a iné tisícovky, ktoré pôsobia skôr ako dvojtisícovky, keďže ich základňa je tesne nad morom.
Mesto Sóller a prístav Sóller sú od seba vzdialené niekoľko kilomerov.
Prístav Sóller a Mys Gros.
A znovu stúpame do hôr.
Mestečko Fornalutx.
Na ostrove sa nachádzajú 2 väčšie priehrady - Cúber a Gorg Blau. K tej druhej sa ešte dostaneme.
Najvyššia hora ostrova - Puig Major, zblízka.
Zavlažovací systém podobný tomu na Madeire, ale v menšom.
To síce vyzerá ako rieka, ale nie je, len preihrada. Malorka má nedostatok pitnej vody. Musí ju dovážať. Netečie tu žiadna stála rieka a zásobárne podzemných vôd ostrova boli do veľkej miery znehodnotené v 90-tych rokoch minulého storočia tým, že v dôsledku veľkého sucha a zvýšenej potrebe vody na zavlažovanie, došlo k nadmernému čerpaniu podzemných vôd čím ich hladina klesla pod kritickú hranicu na čo sa do nich prevalila voda morská.
Cesta Sa Calobra (had, v španielčine):
Je vetvou, na začiatku článku už spomínanej cesty - MA10. Táto vetva začína v blízkosti nádrže Gorg Blau a na úpätí Puig Major-a, prekonáva výškový rozdiel 800 metrov a končí v zátoke rovnomenného názvu Sa Calobra, a pri pláži Cala Tuent. Treba dávať pozor, lebo ide o veľmi úzku cestu len s ojedinelými zvodidlami a bez stredovej čiary na vozovke.
Súčasťou cesta je slávna otočka o 360° Nus de Sa Corbata (uzol kravaty).
Zátoka Cale Sa Calobra.
Tam kde sa vyschnutá riečka, vytekajúca na jar z rokliny Torrent de Pareiss,stretáva so zátokou Sa Calobra.
Národná pamiatka a prírodná rezervácia Torrent de Pareis (dvojité potoky):
Steny rokliny Torrent de Pareiss, ústiace do zátoky La Calobra, dosahujú miestami výšku až 300 m a jej dĺžka je 3 km. Na jar je plná vody z tunajších bystrín a prechod cez ňu v tomto období môže byť veľmi nebezpečný.
Úspešný lov.
Miestne divoké kozy.
A nemiestny týpek...
Výlet na neďaleký ostrov Sa Dragonera:
Vľavo je Sa Dragonera a vpravo Mallorca - jej najzápadnejší výbežok.
Mallorca - najzápadnejší výbežok.
Sa Dragonera.
Pohľad zo Sa Dragonery na východ, teda na juh Mallorcy.
Celý ostrov Sa Dragonera, o veľkosti 274 ha, je prírodnou rezerváciu. Je súčasťou siete Natura 2000. Je neobývaný, ale v 70-tych rokoch minulosti boli veľké tlaky na to, aby sa otvoril nielen pešej turistike, ale aj hotelovej. V roku 1987 celý ostrov od súkromných vlastníkov pozemkov odkúpila španielska vláda a ostrov sa stal symbolom ochrany prírody nielen Mallorcy ale celých Baleárskych ostrovov. Okrem toho, že Sa Dragonera je významnou vtáčou oblasťou a križovatkou, na tak malom ostrove tu rastie 361 druhov rastlín, z toho 18 endemických.
Symbióza dvoch ostrovov.
Súvisiace články:
- Z Palmy na sever ostrova Mallorca
- Najväčšia koncentrácia krásy do 1000 km2 na svete? Madeira.
