Prečo ne/zostať moslimom

Moslim, resp. mohamedán, to nie je osoba, ktorá sa, hoci aj od narodenia za moslima označuje, alebo sa tak ako dospelá necháva označovať, lebo odstúpenie od islamu je podľa islamu smrteľným hriechom,

ale mohamedánom je osoba, ktorá nasleduje „dokonalý“ príklad proroka vyobrazeného v oficiálnom islamskom životopise proroka Mohameda. Kto nečítal, upozorňujem, že je to čítanie len pre silné žalúdky a bojovníci teroristickej organizácie „Islamský štát" tento príklad a posolstvo v mnohom nasledujú.

Na strane druhej tu existuje aj iný životopis proroka Mohameda, v ktorom Mohamed nevystupuje ako vysoko negatívna osoba, ale naopak. Ale pre koľko percent dnešných moslimov by bol takýto prorok vôbec príťažlivý, alebo aspoň akceptovateľný? Minimálne jeden moslim, ale za to taký, ktorý môže osloviť mnoho ďalších, lebo ide o pomerne známeho moslima, o ňom vie - Hatem Berrezouga. Lenže ten nemá odpovede na mnoho zásadných otázok týkajúcich sa islamu, no napriek tomu islam ako taký v zásade obhajuje. Viď odkaz pod článkom. A tam je aj odkaz na spomínaný životopis.

Už samotný oficiálny islamský životopis proroka Mohameda by mohol ľudí odvrátiť od vyznávania Mohameda; minimálne v takejto oficiálnej zvrátenej podobe. Ale snáď sú aj takí moslimovia, ktorí si nahlas dovolia povedať, že daný životopis nevykresľuje proroka, ale skôr diabla, a pre nich je smerodajný iba Korán a Hadísy. Tak si vezmime napr. Korán a položme si otázku: Umožňuje Korán riadiť sa čo i „len“ základnými ľudskými právami a slobodami? Nehovoriac ešte o možnosti milovania inovercov ako seba samého, resp. tak  ako moslimov. Tak to už vôbec nie. Veď to by spochybnilo, alebo priamo poprelo nie len Korán, ale celý islam, ktorý je na nenávisti voči inovercom a neveriacim a ich ponižovaní ako osôb druhej či tretej kategórie postavený. Bolo by to v príkrom rozpore s mnohými článkami hoci len samotného Koránu, nielen Súry a Hadísov, a takisto v rozpore s islamským právom. Výnimky, teda pár vyložene náboženských článkov v islame, dané pravidlo len potvrdzujú. Slúžia ako maska, aby sa islam nemohol len tak ľahko označiť za totalitnú ideológiu a teda, aby sa mohol bezproblémovo šíriť a postupne ovládnuť čo najväčšiu časť sveta. A podľa možnosti najlepšie aj celý.   

Ak ale nemá demokratickú Európu ovládnuť totalitná ideológia, schovávajúca sa v islame, jeho zvrátená predstava spravodlivosti v prospech vyvolenej viery, v neprospech žien, atď., atď., tak k tomu potrebujeme čo najviac odvážnych rodených moslimov, ktorí budú poukazovať na zvrátenosti islamu (lebo ak to robia nemoslimovia, hneď sú nálepkovaní)

a budú hromadne opúšťať islam, až do bodu, kým opustenie islamu viacmenej prestane byť životu nebezpečné.

Ak tak v Európe spraví dajme tomu v priebehu jedného roka čo i „len“ 10 tisíc moslimov z cca 30 miliónov, potom tí nasledovníci „proroka“, ktorí ho chcú napodobňovať, alebo ho napodobňujú v jeho brutálnom prístupe k inovercom, nebudú mať jednoducho kapacity, aby sa vysporiadali s tak veľkým množstvom odpadlíkov. A čím viac ľudí od vyznávania tejto totalitnej ideológie odpadne, tým bezpečnejšie to bude pre mnohých ďalších,  ktorí sa svojej viery držia len zo strachu.

Udržanie demokracie v Európe bude vo veľkej miere závisieť na schopnosti každého rodeného moslima nezakrývať si oči pred zvrátenosťami v Koráne islame a odvahe postaviť sa proti nim.    

Opakom je, ak rodení moslimovia verejne obhajujú Korán, teda islam, alebo jeho podstatu; ako to ukážkovo robí napr. český moslimský bloger Hatem Berrozouga.

On sa síce kriticky vyjadruje aj na adresu islamu (inak by ho inoverci asi len sotva počúvali), ale záver je u neho vždy taký, že islam je viacmenej v poriadku, že islamské teroristické útoky majú na svedomí len nesprávne výklady a pod. A darí sa mu o tom presviedčať značné množstvo čitateľov, hlavne z radov inovercov.        

Jeho kritika islamu je len kozmetická, aj keď mnohým môže pripadať, alebo pripadá, ako zásadná. Nie je. Nie je predsa možné ostávať moslimom a zároveň kritizovať islam zásadným spôsobom. Iba ak autor kritiky je rozpoltená osobnosť. V tomto prípade to však nepredpokladám.

Áno, časť islamu je vyložene náboženská. Ale

ak mojim deťom budú desiati z dvanástich učiteľov na škole vtĺkať do hlavy nenávistnú totalitnú ideológiu, tak ich na takej škole nenechám, ani keby ma riaditeľka školy presviedčala, že to tak nie je, že ten pomer je opačný a tá ideológia je v pohode, len sa nesmie brať doslova a do písmena...

Existencia takej školy, minimálne v civilizovanom svete, by nebola ani možná. Bola by zavretá a takí učitelia, na čele s riaditeľkou, ktorá by také niečo tolerovala, by museli niesť trestnú zodpovednosť.    

Ale z toho, čo píše pán Berrezouga, a to aj v jeho nedávnom článku Proč jsem stále muslimem? (ku ktorému neotvoril diskusiu), aspoň mne vyplýva, že to, čo by sa na normálnych školách považovalo za extrémne škodlivé vymývanie mozgov, nemusí byť problémom vo svete dospelých; minimálne vo svete islamu. Stačí, ak sa zvrátenosti prekryjú frázami o historickom kontexte atď. a pod. 

Vzdanie sa islamu = vzdanie sa vlastnej identity?

Vo vyššie spomínanom článku pán Berrezouga tvrdí, že ak by sa mal vzdať islamu, musel by sa vzdať svojej identity, lebo pre neho islam nepredstavuje náboženstvo, ale súčasť osobnej identity ako Tunisana. Ak by sa teda mal vzdať islamu, to je akoby od Čecha chceli, aby prestal byť Čechom...

Je to zaujímavé vysvetlenie... Lebo, ak niekomu naozaj záleží na svojich koreňoch, v danom prípade na islame a konkrétnej islamskej krajine, tak v nej zostáva žiť a neuteká z nej za lepším životom do úplne inak orientovanej Európy. A ak utečie, a pritom tvrdí, že ak by sa mal vzdať islamu, stratil by tým svoju identitu..., tak mi to pripadá ako blúznenie. Logickejšie vysvetlenie môže byť také, že taký človek chce islam zakoreniť, pestovať, a možno aj propagovať v krajine, ako je trebárs Česko, a preto mu ani nepríde na um, že opustil alebo zradil svoj pôvod, svoje korene. Alebo existuje aj iné zrozumiteľné vysvetlenie tohto javu?    

Rodených moslimov, ktorí odvrhli islam ako totalitnú ideológiu s maskou náboženstva, je dosť veľa na to, aby človek na základe ich výpovedí zistil, že ide o normálnych ľudí, nie rozpoltené osobnosti bez vlastnej identity. Predsa skutočná identita človeka len sotva môže stáť na slepej viere, že niečo je čisté slovo Božie, ak toto slovo je preukázateľne na mnohých miestach v príkrom rozpore nie len s Božími prikázaniami, ale aj s najelementárnejšími a všeobecne uznávanými morálnymi princípmi.

Preto to vnímam skôr ako nepodarený alibizmus, ak pán Berrezouga, ako dôvody, prečo ostáva verný islamu, uvádza, že inak by stratil identitu...,

alebo že ateizmus nie je žiadna výhra, že nedáva zmysel, alebo že vymeniť jednu rozprávku za druhú takisto nemá zmysel.

Prekvapuje ma, že tak inteligentný človek potrebuje k viere barličky vo forme náboženstva. Akoby viera na jednej strane, a náboženstvo na strane druhej, znamenali to isté, resp. akoby viera bez konkrétneho náboženstva nebola možná.     

Zaujímavé, že tak inteligentný človek, akým je pán Berrezouga, ostáva moslimom aj vtedy, keď samotný islam označuje za rozprávku. A súčasne, na inom mieste článku, s tou istou rozprávkou stotožňuje svoju identitu. Neviem, ako si toto môže niekto logicky vysvetliť.

Nehovoriac ešte o tom, že označiť islam, ktorého verše zmotivovali už mnohých moslimov k páchaniu samovražedných teroristických útokov, za rozprávku, je nepodareným vtipom.    

Zaujímavé sú aj Berrezougove spomienky na svoju školu v Tunisku, kde, ako uvádza, študovali koránske verše, či výroky z islamských tradícií  o tom, ako je dôležité pomôcť blížnemu svojmu a pod. Bol by som len zvedavý, či sa toto vzťahovalo aj na inovercov a či naozaj ich ničomu negatívnemu vo vzťahu k nim na škole neučili. Lebo iní, pôvodom moslimovia, hovoria o iných skúsenostiach. Ale snáď ide len o výnimky.     

Nie menej zaujímavé je to, že aj v spomínanom článku pán Berrezouga podsúva (aj napriek vysloveným pochybnostiam o islame, aj napriek súbežnej kritike islamu a aj napriek opakovanému varovaniu, že islam nie je pre slobodné krajiny! ...), že problém nie je islam, ale jeho nesprávne výklady, resp. jeho praktikovanie doslova a do písmena.

No tak si predstavme, že by sme napr. prikázanie: „Nezabiješ“, prestali brať doslovne a odbočovali  by sme len trošičku... a začali by sme tak zabíjať „len“ kde tu... a „len“ z času na čas..., ale „len“ čisto nepohodlných ľudí..., alebo „len“ nejakých inovercov... V 90-tich percentách prípadov by sme ale dané prikázanie brali doslovne. Málo?...

Alebo by sme si výrok: „Miluj blížneho svojho ako seba samého“, zamenili len nepatrne, pridaním dvoch „nepodstatných“ písmeniek. A pridali by sme takto na začiatok prvého slova tejto vety písmenká „n“ a „e“.

A takto by sme mohli pokračovať množstvom iných príkladov. Ale myslím si, že tieto dva stačia na uvedomenie si, že dokonalosť nielenže zmeny nepotrebuje, ale ich ani nepripúšťa. A ak je niečo skazené, nestačí, ak tomu dáme iný obal, aj keby bol zo zlata. A ak sa o to pokúšame, nie je to možné označiť za zodpovedné konanie. Pravda je večná. Na Ježišovom učení, aj keď je od Mohamedovho staršie o 6 storočí, sa počas 2000 rokov nezmenilo ani jedno slovo. Základné tézy učenia sú pochopiteľné aj pre jednoduchých ľudí, nepotrebujú žiadne krkolomné výklady otáčajúce zmysel viet a slov a nepotrebujú ani používanie alibistických historických kontextov, ktorými sa musia maskovať iba zvrátenosti Mohamedovho učenia v podaní Koránu. 

Ak „pravda islamu“ bola platná len v období, v ktorom vznikla, a dnes vyžaduje silnú vrstvu laku, len aby neskončila na smetisku dejín, nie je dôvod sa jej pridržiavať a už vôbec nie sa ňou riadiť.

Islam, ak chce niekto tvrdiť, že ide o náboženstvo, tak nech z neho vymenuje také veci, ktoré duša veriaceho človeka nevyhnutne potrebuje ako duchovnú potravu k svojmu zdokonaľovaniu a nebolo to prevzaté z učenia Ježiša, prípadne Starého zákona. Koľko takých vecí v islame nájde? A koľko zvráteností by muselo byť v islame, aby mohol človek povedať, že tak to je už príliš! aby niečo také mohlo byť považované za náboženstvo!? A toto je súčasne aj ďalšia otázka pre pána Berrezougu a ďalších obhajcov islamu ako náboženstva.     

Ak ale napriek všetkému, čo nasvedčuje tomu, že islam je v prvom rade nebezpečná totalitná ideológia, je niekto skalopevne presvedčený o tom, že je to náboženstvo, ktorého podstatu treba obhajovať, a všetko zvrátené v ňom ospravedlňovať historickým kontextom, nesprávnymi doslovnými výkladmi a pod., nech tak pokojne robí, a nech ani nepripúšťa k svojej obhajobe islamu diskusné príspevky.

Súvisiace články:

Zásadné otázky, na ktoré obhajca "pravého islamu" - Hatem Berrezouga, stále nemá odpovede

Prorok Mohamed ako ho nepoznáme. A ako bolo pokrivené jeho učenie

Hamed Abdel Samad - ďalší ex-moslim, ktorého postihla islamofóbia?