Nielen v českých a slovenských národných parkoch, ale aj v najznámejšom poľskom národnom parku - Tatrzański Park Narodowy, ukazujú lesníci svoju moc v boji proti prírode, ku ktorej od nepamäti patrí aj lykožrút.
Našťastie sú miesta, v ťažko dostupnom teréne, kde je ťažba nerentabilná, a hlavne preto tam vládne príroda a nie lesníci. Česť ale všetkým tým lesníkom, ktorí bojujú za to, aby aspoň malá časť lesov a dokonca aj území národných parkov, zostala uchránená pred pred ťažbou, vrátane takzvanej "ozdravnej", ktorí v prírodných rezerváciách nemajú problém s mŕtvym drevom a robia osvetu o jeho nepostrádateľnosti v zdravom lese.
Začíname Kościeliskou dolinou:
A hneď po vstupe do nej nás po ľavej strane vítajú holiny, teda lesy zbavené stromov, či už vyrúbaných, padnutých (opravujem: stráne zbyvené stromov, nie lesy zbavené stromov, veď čo nemá stromy, nemožno nazvať lesom).
Konečne sa začína spralesnievať..
Náučná tabuľa - Prečo les potrebuje mŕtve stromy?
Takáto tabule nám pripomínajú, že v prírode nič nie je zbytočné, ani tzv. mŕtve stromy, keďže po rozklade obohacujú pôdu nenahraditeľnými prírodnými chemickými substanciami a tiež predstavujú výnimočnú príležitosť pre nový život, či pre rôzne rastlinné, alebo živočíšne druhy, ktoré v mŕtvom dreve nachádzajú svoj domov. A týmto to ešte nekončí, lebo ďalším a najväčším významom mŕtveho dreva je to, že, aj keď pokrýva viacmenej len nepatrnú časť povrchu lesa, môže sa stať útočiskom až pre dve tretiny semenáčikov, malých smrekov, keďže na padnutom rozkladajúcom sa dreve nachádzajú ideálne miesto na zakorenenie a tiež na rast, keďže zvieratá ktoré si inak radi pochutnávajú na malých stromčekoch majú k nim skrze popadané stromy takto výrazne sťažený prístup.
K tomu by som ešte si dovolil pridať tento článok, ktorý okrem iného hovorí aké ďalekosiahle negatívne účinky má úplné odlesňovanie, resp. úplné odoberanie mŕtveho dreva z lesných polomov: http://burkert.blog.sme.sk/c/201277/Voda-krv-zeme-Vhodne-aj-pre-lesnikov.html
Aj tento človek má mŕtve drevo zjavne rád...
Na týchto dvoch fotografiách je najlepšie vidieť, že Poliaci si význam bezzásahového režimu v lesoch uvedomujú, aj keď zďaleka nie všade vo svojom najznámejšom národnom parku. Možno sa motivovali v USA - Ani v USA nie je lykožrút nepriateľom
Sedlo Iwaniacka (1.459 m)
Kominiarski Wierch (1.829 m)
Zostupujeme do doliny Iwanieckej:
Zo začiatku to tu, resp. z konca doliny vyzerá sľubne, žiadne lesnícke zásahy; predsa len, je to dosť vysoko, aby sa tu ťažba vyplatila.
Avšak čím nižšie schádzame, krásne pocity z pralesnej prírody, hlavne záveru Kościeliskej doliny, sa vytrácajú a nahrádza ich čoraz väčšie rozčarovanie nad tým, čo si dovolí človek nielenže v národnom parku, ale v ešte prísnejšie chránených prírodných rezerváciách národných parkov.
Pred nami je už dolina Chochołowska
Nemôžme sa ani čudovať, že potoky sa na odkrytých stráňach vytrácajú.
Pohľad do doliny Starobocianska
Žiaľ ani dolina Starobocianska "núdzou na holiny netrpí"...
Pokračujeme nadol dolinou Chochołowskou
Ono je to pekne napísané, ale dokonca aj stáň hned naproti jasne ukazuje, že prax je diametrálne odlišná.
Na záver niečo optimistickejšie z doliny Chochołowska.
Ale nie vo všetkých poľských dolinách Tatier to vyzerá ták ako v posledných troch spomínaných v tomto článku. Tu je pozitívny príklad, z poľských Vysokých Tatier: Ani v najnavštevovanejších poľských dolinách nie je lykožrút nepriateľom
Ďalší súvisiaci článok, tentokrát hlavne zo Slovenska:
https://burkert.blog.sme.sk/c/514360/aj-keby-mali-byt-vytazene-vsetky-tatranske-stromy-my-vytrvame-v-boji-proti-lykozrutovi.html
