Je množstvo ľudských aktivít, pri ktorých sa úplne zbytočne hazarduje s tým najcennejším, čo máme – so svojim životom. Či už je to cestné pirátstvo, užívanie drog, alebo len také "obyčajné horolezectvo", pri ktorom sú ľudia kvôli opojnému pocitu ochotní zavesiť svoj život na dva či tri skoby. Nie málo hazardérov je však aj vo vrcholovom športe.
Medzi športovými disciplínami je mnoho takých, pri ktorých vrcholoví športovci so svojimi životmi a zdravím vyslovene hazardujú a to či už dopingom, alebo „len“ extrémnym, neprirodzeným a zbytočným prepínaním a preťažovaním svojho tela, čo je v mnohých športových odvetviach nevyhnutnosťou, ak športovec chce čo i len pomýšľať na naplnenie svojich ambícií a neukojiteľnej žiadostivosti po cti.
Mnoho fanúšikov po celom svete sa v týchto dňoch modlí za Michaela Schumachera, svetoznámeho pilota F1, ktorý sa nedávno po úraze pri lyžovačke dostal do kómy. Modlia sa, aby prežil, aby sa prebral z kómy a vyzdravel. Avšak ani pri jednom jedinom z ich ústnych alebo internetových vyjadrení, nezaznieva ani tá najmenšia sebareflexia. Pritom nie je žiadnym tajomstvom, že Michael svoj osud, ako pilot F1, pokúšal dosť dlho. A to len buď kvôli sláve, peniazom, vzrušeniu z rýchlej jazdy, alebo poskytovaniu primitívnej zábavy ľuďom nadchýňajúcich sa pozeraním na pretekajúce autá.
Niekto môže veriť v altruistické dôvody venovania sa hazardovaniu. Je určite dobre, ak niekto kto má veľmi veľa peňazí časť z nich dáva charite a pod., ale osobne neverím tomu, že toto vo všeobecnosti je rozhodujúci motív k tomu, že človek sa na hazardovanie dá. Samozrejme, výnimky existujú asi vždy.
Michaelovo hazardovanie so životom, roky nepriamo podporovalo svojim obdivom a fandením desať tisíce fanúšikov.
Po celom svete. Ak sa teraz modlia za jeho uzdravenie bez toho, aby si túto svoju predošlú nie najšťastnejšiu „podporu“ Michaelovi uvedomovali, a oľutovali, môžu mať potom ich modlitby nejaký účinok?
Pri tomto nerozhoduje kedy sa tomu alebo onomu hazardérovi vážna nehoda stala, či ešte v hazardérskej kariére, "pre blaho svojich obdivovateľov“, alebo až po nej.
Je zjavné, že piloti F1 a mnohí iní hazardéri s cenným darom, ktorý sme dostali, teda so životom, zaobchádzajú v rozpore s tým na čo nám bol darovaný.
Ak má mať uzdravenie Michaela Shumachera význam, a nemá byť len prechodné, jeho fanúšikovia, a tí čo ho majú radi, by sa v prvom rade, si myslím, mali modliť nielen za jeho uzdravenie ale aj poznanie. Lebo poznanie, uznanie si omylov, oľutovanie, čisté predsavzatia a pokora sú zjavne základné predpoklady všetkých trvalých uzdravení. Kto sa z vážneho zdravotného stavu dostane aj bez toho, je len otázka času, kedy svoje zdravie opäť stratí. Kto nepochopí na čo mu bol darovaný život, resp. nepochopí minimálne aspoň to, že mu nebol darovaný na to, aby ho vystavoval hazardným hrám, ten môže mať len sotva nádej na udržanie si zdravia, resp. keď ho stratí, tak na uzdravenie. A ak, tak len na prechodnú dobu, aby mu bola daná šanca.
Hazardovanie so životom je niekedy obhajované ako Bohom chcené, ak hazardéri ktorí zarábajú ťažké peniaze sú ochotní dávať, alebo jednoducho dávajú časť z nich chudobným, na charitu a pod. Niektorí fanúšikovia takých hazardérov dokonca veria tomu, že sa spolupodieľajú na niečom veľkom, šľachetnom, na božích zámeroch, ak pomáhajú svojim fandením takýmto hrdinom ku sláve a peniazom ktoré potom môžu dávať na charitu. Možno sa pri tejto viere cítia aj povznesení. Niektorí dokonca veria, že hrdinovia ako Michael Shumacher atď. majú s Bohom podpísanú zmluvu: Ja Ťa obdarím nejakou šikovnosťou (napr. jazdiť, behať, šliapať do pedálov najrýchlešie na svete) a Ty budeš potom časť zo svojho zárobku dávať na dobročinné účely.
Lenže účel nesvätí prostriedky. Riešenie problémov s chudobou atď. sotva stojí a padá na ne/zarábaní peňazí skrze hazardovania a následným spravodlivejším prerozdeľovaním týchto peňazí. Tí čo Bohu takéto pohnútky alebo plány pri riešení závažných problémov ľudstva pripisujú, tým ho len degradujú; ak v neho aj skutočne veria a nepoužívajú ho iba ako zámienku na ospravedlnenie svojho pochybného konania alebo zmýšľania.
Neviem ani o jednom zásadnom probléme ľudstva, ktorý by sa vyriešil bez skutočného poznania. Rovnako neviem ani o jednom, ktorý by sa vyriešil realizovaním viery, že účel svätí prostriedky. Ľudstvo, odkedy sa v športe točia obrovské peniaze, morálne ani duchovne nepokročilo ani o centimeter. Skôr naopak.
