Tak ako Lúčanskej Malej Fatre dominuje, aj keď jej nie najvyššší vrch - Kľak, tak aj Krivánskej Malej Fatre dominuje nie jej najvyšší, ale najikonickejší vrch - Veľký Rozsutec. Túra na neho nie je ľahká,
veď zo Štefanovej cez Horné diery – Tesnú Rizňu – Sedlo Medzirozsutce, ide o celkové vyše 1.000 metrové prevýšenie. A aj zostup z neho je pomerne náročný. V daždi, nehovoriac o búrke, priam nebezpečný.
Stop výstupu na V. Rozsutec nám dva krát dalo počasie. Prvý krát v r. 1995, druhý krát v r. 2008, v oboch prípadoch sme V. Rozsutec "iba" obišli, a až tohto roku, na 3. pokus, to vyšlo.
Tu je pár záberov z výstupu na tento impozantný vrch. Už samotná cesta naň, ale aj zostup cez Medziholie, teda inou trasou než bol výýstup, ponúka veľa krásnych pohľadov a zákutí.
V tiesňave Horné diery.
Nie je to Emil Nádeniček???... Z básnikov, ktorí prichádzajú o ilúzie...
Keď si uvedomíte, že prechádzate domovom všetkých 3 našich najväčších šeliem, rys, vlk, medveď, ktoré môžu mať svoje brlohy v tomto neprístupnom teréne len pár desiatok alebo stoviek metrov od turistického chodníka, tak vás to dobrodružstvom až zamrazí...
V tiesňave Tesná Rizňa.
Aj schladiť sa treba...
Sedlo Medzirozsutce (1.200 m) s Malým Rozsutcom (1.344 m)
Na M. Rozsutci je po priblížení vidieť aj ľudí; aj na cestičke, ktorá naň vedie (vpravo dole). Ani výstup na menšieho z bratov... nie je jednoduchý.
Toto sú svetlejšie stránky lesov Národného parku Malá Fatra. Nižšie ale vsúvam pár foto z Malej Fatry (nechcem ich dávať na koniec článku), ktoré o národnom parku vôbec nesvedčia. Aj mŕtve drevo les potrebuje, nehovoriac o lesoch národných parkov. Žiaľ stále platí, že aj keby mali byť vyťažené všetky tatranské stromy my vytrváme v boji proti lykožrútovi!!!
Ale poďme k príjemnejším záberom:
Stúpame na Veľký Rozsutec a spoločnosť nám stále robí už zjavne menší brat - Malý Rozsutec.
Vľavo je vzdiaľujúci sa Malý Rozsutec.
Dedinka v údolí. Volá sa Biela.
Vľavo hore od stredu je vidieť rázovitú obec Zázrivú.
Vpravo sa už črtá lúčnatá tisíc šesťstovka Stoh.
Vľavo Stoh a vpravo V. Rozsutec.
Čaká nás už iba záverečná pasáž nášho výstupu.
Ale ešte nie sme na vrchole. Dolu vľavo od stredu Poludňové skaly a hneď za nimi vpravo je ukrytá tiesňava Horné diery ktorou sme stúpali.
Úplne vľavo je Veľký Choč a vpravo sa črtajú Nízke Tatry.
Konečne na vrchole.
Sedlo Medziholie (1.185 m) z V. Rozsutca.
Medziholie.
Vrátna dolina vľavo a Poludňové skaly vpravo. Zanimi, ako už bolo uvedené, tiesňava Hroné diery.
Pohľad späť - na Malý Rozsutec.
Nasleduje zostup do sedla Medziholie (v strede dolu):
Stoh a pokračujúci hrebeň Malej Fatry s Veľkým Kriváňom (1.709 m) vzadu.
Sedlo Medziholie.
Sedlo Medziholie 2008.
Štefanová.
