Po novembrových komunálnych voľbách som dostal otázku, či viem, ako sa rodí kotě, tele a vůl. Prv než som stihol otvoriť ústa, mi bolo povedané, že kotě sa rodí kotěním, tele telením a vůl volením... Mňa by skôr ale zaujímalo, aký je hlavný dôvod toho, že vo všeobecnosti zvolení kandidáti za primátorov, alebo starostov po svojom zvolení do verejnej funkcie oslavujú. Prečo, ak už, neoslavujú na konci volebného obdobia, ale výlučne len na začiatku? To isté sa vzťahuje aj na politické strany, ktoré voľbami získali možnosť dostať sa do vlády.
Keby mňa teoreticky niekedy zvolili za starostu, ak by som kandidoval, nevylučujem, že by som sa nechal strhnúť a tiež by som oslavoval, ale asi by som si priznal, že to nie je úplne normálne. Veď vie si niekto predstaviť, že napr. naši hokejisti začnú na majstrovstvách sveta oslavovať ešte pred tým než vykorčuľujú na ľad k svojmu prvému zápasu bez toho aby vedeli ako tento dopadne a hlavne ako dopadnú ich ďalšie zápasy?
Z uvedeného dôvodu mi voľby, či už parlamentné alebo komunálne čoraz viac pripadajú ako určitý novodobý vrcholový národný šport, v ktorom ide hlavne o to, kto zvíťazí a kto bude porazený. Proklamovaná služba občanom je asi z najväčšej časti len prostriedkom k dosiahnutiu iných cieľov. Či už je to túžba byť pri koryte, alebo ide o naplnenie nenaplnených ambícií, ctižiadostivosti, alebo žiadostivosti po moci. Pričom voľby by mali byť vážnou témou, kde by nemalo byť ani reči o víťazoch a porazených, ale len o možných najvhodnejších kandidátoch slúžiacich vo verejnom záujme.
Ak kandidáti a politické strany silou mocou usilujú o priazeň voličov tak to zaváňa niečím nezdravým. Keď si myslia, že čím viac svojich bilbordov vyvesia voličom na oči, tým viac ľudí oslovia, tým zároveň určitú časť svojich potenciálnych voličov nepriamo považujú za nemysliacich tvorov, ktorí sa dajú ovplyvniť keď už ničím iným, tak bilbordmi, resp. ich počtom. Nepredpokladajú takíto kandidáti u nie zanedbateľnej časti svojich voličov akýsi primitivizmus z ktorého sa dá vyťažiť? Vôbec im nevadí, že sú závislí aj na hlasoch málo mysliacich, alebo nemysliacich voličov. Ak by nekandidovali, podali by takýmto ľuďom vyznačujúcim sa povrchnosťou a ľahkou ovplyvniteľnosťou svoju ruku ak by náhodou na to prišlo? Zvlášť ak by takíto ľudia boli inak politicky orientovaní?. Bol by som zvedavý či by sa nám takáto povrchnosť a ľahká ovplyvniteľnosť páčila aj u našich detí.
Skutočným poctivým politikom by malo záležať okrem iného aj na tom, aby spoločnosť vychovávala zodpovedných, nie povrchných a ľahko ovplyvniteľných občanov. Preto bol by som za to, aby bilbordová kampaň bola zakázaná. Ja viem, že naša spoločnosť to nepovažuje za nenormálne a preto bilbordová ohlupovacia kampaň má sľubnú budúcnosť. Čo by však spoločnosť mohlo trápiť je neskutočné množstvo peňazí, ktoré si takéto kampane vyžadujú z čoho vznikajú minimálne morálne záväzky zvolených kandidátov a strán voči sponzorom a podporovateľom. To jasne vytvára konflikt záujmov u tých, ktorí majú slúžiť spoločnosti. Nehovoriac o tom, že šanca „slúžiť", resp. byť vo verejných funkciách sa takto zvyšuje tým kandidátom, ktorí majú dostatok financií na bombastickú volebnú kampaň, alebo sú ochotní tieto financie priamo alebo nepriamo od niekoho prijať.
Čo sa ešte týka osláv, oslavovať by mohli nanajvýš tak voliči, ak tí, ktorí sa aj ich zásluhou dostali k moci, skončili volebné obdobie s objektívne uspokojivými výsledkami. Voľbami sa zápas len začína, nie končí. Keďže sa po skončení volebného obdobia neoslavuje, ale oslavuje sa len začiatok, to jasne svedčí o tom, že je tu niečo choré. Čo sa vlastne oslavuje? Naplnená ambícia, možnosť byť pri koryte, alebo možnosť slúžiť ľudom? Poctivý kandidát by mal byť po zvolení plný pokory a starostí, či dokáže naplniť svoj volebný program, a nie spievať a tancovať od radosti.
