Slovenský premiér Robert Fico dostal aj po samite NATO v Newporte obligátnu otázku: Ako by sa postavil k možnosti, že na území Slovenska vznikne základňa aliancie...
Premiér odpovedal, že je zlé, ak niekto chce zaťahovať malé krajiny do veľkých geopolitických súbojov. Podľa neho „aj keď sme v NATO, neznamená to, že musíme mať na našom území základne s cudzími vojskami“. Vraj keby nás do toho nútili, tak by inicioval referendum a aj za cenu odchodu z politiky by „nikdy nesúhlasil s vojenskou základňou NATO na území Slovenskej republiky“. Jeho odpoveď je reprezentatívnou ukážkou, čoho sa predseda Smeru-SD vo vzťahu k Severoatlantickej aliancii dopúšťa.
Predovšetkým jej pripisuje zámery, ktoré nemala a nemá. Predstava, že NATO bude na Slovensko vyvíjať nátlak, aby akceptovalo jeho základňu na svojom území, je od základu falošná. Na rozdiel od Slovenska sa Poľská republika veľmi usiluje, aby na jej území vznikla stála základňa aliancie. Dôvod je prostý – prípadný útok na krajinu by bol potom aj priamym útokom na sily aliancie.
Aj oveľa silnejší štát, ako je Slovensko, považuje základňu NATO za dodatočnú garanciu bezpečnosti. Lenže poľská snaha nebola úspešná, lebo aj na nedávnom samite väčšina krajín akceptovala stanovisko Nemecka, ktoré žiada, aby sa dodržiavala dohoda z roku 1997 medzi Ruskom a NATO, podľa ktorej na území nových členov aliancie „nie je potrebné“ zriaďovať stále základne.
Premiér R. Fico chce chrániť krajinu pred tým, čo nám „nehrozí“, lebo aliancia nechce zriaďovať základne ani v štátoch, ktoré sa toho vehementne domáhajú. Predseda vlády o tom musí vedieť, takže reči o referende či dokonca o jeho protestnom odchode z politiky sú zbytočne bolestínske a zavádzajúce.
R. Fico vytvára obraz, že jeden z aktérov „veľkého geopolitického súboja“ sa nám tlačí do krajiny, takže on ako premiér nás musí brániť vlastnou hruďou. Hoci obraz je totálne falošný, jeden z jeho stavebných kameňov je pravý. R. Fico považoval a považuje spojenecké sily aliancie za „cudzie vojská“. Nejde o žiaden exces z posledných dní, ale o Ficovu konštantu.
V roku 2001 navštívil centrálu aliancie a po stretnutí s jej generálnym tajomníkom vyhlásil, že náš vstup do NATO nemôže ohroziť ostatné národnopolitické záujmy SR. Bližšie vysvetlenie aké sú to záujmy nikdy spoločnosti neposkytol.
V 2002 povedal na mítingoch, že odmieta vstup do NATO s podmienkami ktoré sú pre SR „absolútne nevýhodné“. Pritom je všeobecne známe, že pokiaľ ide o podmienky, tieto sú pre každú krajinu rovnaké: vo vojenskej oblasti dosiahnuť aspoň minimálnu súčinnosť s alianciou, v politickej zaviesť civilnú kontrolu nad armádou a preukázať oddanosť demokratickým hodnotám ktoré sú explicitne vyjadrené v zmluve a vyvinutie úsilia o odstránenie vnútorných etnických sporov a tiež teritoriálnych sporov so susedmi.
V 2003 v rozprave povedal že Smer vstup podporí ale zvyšok venoval kritike Dzurindu a USA, že Dzurinda chce zo SR urobiť ostrov vplyvu USA a že podporuje nelegitímny útok na Irak pre vábivý prísľub na obnove krajiny po vojne. Opakoval, že skutočným dôvodom útoku je ropa, teda nie argumentmi nemeckých alebo španielskych socialistov ale slovníkom predsedu KSS.
Hlasovaním proti členstvu by Smer zaškatulkoval ako následovníka alebo odnož KSS čím by ohrozil aj svoju politickú kariéru.
Vznik Kosova označil za rozhodnutie podobné Mníchovu alebo Viedenskej arbitráži. Obrazne tak stotožnil USA a krajiny NATO s hitlerovským Nemeckom a osud Srbska z r. 2008 stotožnil s osudom predvojnového Československa. Každý súdny človek vie, že na našom území v r. 1938 neboli etnické čistky a Nemecko sa etnickej menšiny zastalo nie preto lebo chcelo zachovať mier ale preto lebo chcelo rozpútať vojnu.
Fico pre českú TV v 2008 povedal, že prítomnosť amerických vojakov na základni v Brdoch by v ňom evokovalo ruskú inváziu do ČSSR. Z tejto absurdnej analógie vyplýva, že vojaci NATO ktorí by prišli chrániť slobodu a integritu republiky sú pre neho rovnako „cudzí“ ako vojaci ktorá prišli zabrániť satelitnému štátu opustiť sovietske impérium.
Medzi prvým a druhým kolom prezidentských volieb na Slovensku v 2014 na otázku, či by ako hlavný veliteľ ozbrojených síl bol za to aby Slovensko vypovedalo vojnu štátu ktorý napadol iný členský štát Fico odpovedal šokujúco: „Dnes už nie je doba kedy by sa štáty mali pridávať k nejakému inému štátu ktorý by bol napadnutý v rámci NATO. Rieši sa to úplne inak, je tu jediný jeden inštitút, ktorý umožňuje použitie vojenskej sily, a to je bezpečnostná rada OSN.
Ako kandidát na prezidenta v priamom prenose poprel základný pilier na ktorom stojí a padá aliancia NATO do ktorej vstup ako poslanec zahlasoval.
Jediná nádej štátov ako je SR a pod. spočíva v tom, že všetky členské štáty budú považovať svoje záväzky v NATO za nespochybniteľné.
Zdroj: týždenník Trend 29.9.2014, Marián Leško: Ficov falošný obraz (aliancie)
