Córdoba - 3. najväčšie a 2. najkrajšie mesto Andalúzie. Vďaka Arabom?

Córdobu založili v 2. storočí pred Kr. Feničania. V roku 152 pred Kr. bolo mesto pripojené k Rímskej ríši. Neskôr mesto dobyla Byzantská ríša, potom Vizigóti. V tom čase mesto upadalo. V roku 711 ho dobyli Arabi

a o 5 rokov na to sa stalo hlavným mestom islamského emirátu Al-Andalus. Počas celej arabskej nadvlády bola Córdoba jedno z najbohatších miest sveta a duchovné a kultúrne centrum islamu. Okolo roku 1000, keď mala cca pol milóna obyvateľov, patrila k najväčším mestám sveta. Dnes má o čosi viac obyvateľov ako Košice, presnejšie 330.000. Ale medzi tým už mala aj, resp. len 20.000 obyvateľov.

Dnes len jej samotná La Mezquita, oficiálne Katedrála Nanebovstúpenia Panny Márie, ročne priláka až 1,5 milióna turistov. Nie je sa ale ani tak čomu diviť, keďže medzi polovinou 8. a začiatkom 11. storočia bola Córdoba nie len jedno z najrozvinutejších miest sveta, ale aj hlavným mestom západného islamského impéria. Tomu logicky musela zodpovedať aj veľkoleposť hlavnej mešity mesta.

Zásluha na jej kráse, a vôbec na rozmachu mesta, sa spravidla pripisuje Arabom, aj keď vtedajší moslimovia v meste pochádzali hlavne zo Severnej Afriky, kde vznikol maurský architektonický štýl, a nie z Arabského poloostrova, alebo Blízkeho východu. Kto ale mal väčšiu, alebo najväčšiu,alebo kto každý mal zásluhu na rozvoji mesta a výstavbe Veľkej mešity je podľa mňa dosť otázne, keďže v meste vtedy zďaleka nežili len moslimovia, ale aj Židia a kresťania. A nie je tajomstvom, že dodnes  najkrajšou mestskou štvrťou je najväčšia židovská štvrť vo Španielsku vôbec - Bario de la Juderia, ktorú od La Mezquity delí len veľký múr.

Taktiež nie je tajomstvom, že pravá islamská kultúra, teda tá, ktorá vychádza z islamu, je voči Židom a kresťanom značne nepriateľská - veď trilógia islamu je nenávisťou voči nim priam prešpikovaná. Preto asi len sotva možno uveriť tomu, že by si islamskí dobyvatelia úplne sami stavali svoju mešitu, keď na to mohli využiť aj um a pracovnú silu podrobených pôvodných obyvateľov mesta. "Tolerantná al-Andalusia" tých čias je jedným z najväčších mýtov stredovekej histórie. Krvavými pripomienkami koránistickej andalúzskej tolerancie sú príbehy (kresťanských) mučeníkov z Córdoby, alebo tzv. Granadský masaker iberských Židov. Uvidíme čo prinesie budúcnosť, ako dlho bude trvať kým sa La Mezquita z katedrály premení opäť na mešitu, keď súčasná moslimská menšina v meste sa stane väčšinou; ako naznačuje demografický vývoj.

Ale venujme sa súčasnosti:

V Córdobe sme sa ubytovali v dome napravo, v blízkosti parku Jardines de le Victoria. Hneď na to sme vyrazili sme vyrazili do blízkeho okolia plného zelene a fontán:

Park Jardines de le Victoria.

Plaza de Colón.

Plaza de las Tendillas.

V spleti uličiek najhistorickejšieho jadra mesta:

Táto spleť uličiek je najväčšou mestskou oblasťou, ktorá kedy bola zaradená na zoznam svetového dedičstva UNESCO. A to je Córdoba celkovo relatívne malé mesto. 

Córdoba je známa nie len svojimi horúčavami (sú tu vraj najteplejšie letá v celej Európe), ale napr. aj svojimi nádvoriami - patiami prekypujúcimi kvetinami na každom možnom mieste.

Úzke uličky a nádvoria poskytujú v lete príjemné ochladenie, ak sa to dá tak pomenovať, v porovnaní s otvorenými prehriatými priestranstvami mesta. 

Všimnite si tu "studničku" vpravo. Nie anie dať tomu stromu napiť... Ozaj, zaujímavé, že v tom betóne prežije. 

La Mezquita a jej bezprostredné okolie:

Nádvorie pomarančovníkov v La Mezquite. 

Vo vnútri La Mozquity: 

Mihráb - oltárny priestor obrátený k Mekke. Pochádza z 10. storočia. 

Do počítania stĺpov, znázorňujúcich palmy, sa tu radšej nepúšťajte. V mešite, dnes v katedrále, ich je neuveriteľných 856. 

Hlavný oltár renesančnéého chrámu zabudovaného do mešity v 16. storočí.

La Mozquita je v skutku impozantná stavba. Zvlášť keď si uvedomíme, že jej výstavba prebiehala na prelome 8. a 9. storočia. Pôvodne na jej mieste stála kresťanská Bazilika sv. Vincenta z Lérins.

 Posledné zábery na La Mezquitu.

A pokračuje sa v ďalšej prehliadke mesta:

Rieka Guadalquivir (bližšie o nej viď predošlý článok o Seville), Rímsky most a na jeho konci veža Torre de la Calahorra zo 14. storočia.

Plaza de la Corredera. Pár rokov späť vyhralo toto námestie súťaž o najkrajšie námestie v Španielsku. Niekedy slúžilo námestie aj ako býčia aréna.

Jedno z najútulnejších častí mesta - Plaza del Potro. Povedali by ste, že je v centre 330 tisícového mesta?     

Alcázar de los Reyes Cristianos:

Po tom, čo Ferdinand III. v 13. stor. ukončil 500 rokov trvajúce obdobie arabského panstva v Cordóbe, dal Alfons VI. v 14. stor. postaviť palác kresťanských kráľov. Neobvyklým prvkom kresťanského paláca sú kráľovské kúpeľe vybudované podľa maurského vzoru. Zážitok sľubuje aj prechádzka záhradami v vybudovanými v maurskom štýle. Najznámějšími dochovalými príkladmi maurského slohu sú okrem  La Mezquity v Córdobe aj palácový komplex Alhambra v Granade, či veža Giralda v Seville.

Súvisiace články:

Biele a iné perly Andalúzie

Sevilla - najúchvatnejšie mesto sveta v kategórii do 0,7 milióna obyvateľov

Malaga - 2. najväčšie a 4. najkrajšie mesto Andalúzie