Rodinné prídavky, ako z názvu samotného vyplýva, sú, alebo mali by byť, len prídavkami. Prídavkami k tomu, čo by deťom mali v 1. rade zaobstarávať ich rodičia. Napriek tomu, ak niekto pre všetkých navrhne právnu normu, hoci aj bez spätnej účinnosti, ktorá by stanovovala poskytovať rodinné prídavky a rodičovský príspevok maximálne na dve deti tam, kde sa nutnosť plánovaného rodičovstva dlhodobo zneužíva, alebo ignoruje, môže sa dočkať označenia "rasový inžinier", alebo dôrazného napomenutia, že by išlo o diskrimináciu, najmä rómskych detí.
Žiaľ, kritici návrhu doposiaľ žiadne efektívnejšie riešenie rómskej otázky nenavrhli. Som toho názoru, že ak niekto chce mať hoci aj 10 detí, nech sa páči, nech ich má, ale za svoje; nie prioritne alebo výlučne za peniaze daňových poplatníkov: teda na úkor tých, ktorí otázku plánovaného rodičovstva neignorujú a preto na nich ani nikto nedopláca. Rodinné prídavky a rodičovský príspevok dostávajú v konečnom dôsledku z toho, čo do rozpočtu cez dane sami vložili.
Zabúda sa, že mať deti to nie je len právo, ale sú to predovšetkým povinnosti. A to nie daňových poplatníkov, lež milujúcich rodičov (aj keď to neoficiálne platí presne naopak). Na to zabúdajú nie len tí, ktorých sa to priamo týka, ale aj tí, čo majú možnosť alebo moc s tým niečo aj urobiť. Radšej budú do nekonečna rozprávať o potrebe výchovy, osvety a pod., lebo je to pohodlnejšie ako prijímať nepopulárne, ale za to efektívnejšie opatrenia. Robia to napriek tomu, že nám, (v 1. rade sa to týka Slovenska), za chrbtom vyrastá čoraz viac neriešiteľný problém vyplývajúci z enormného nárastu neproduktívnej vrsty obyvateľstva.
Preto je tu namieste otázka: O koľko horšie budú na tom rómske deti, ktorých bude na Slovensku o 20, a možno už o 10 rokov, dva krát toľko ako je ich dnes? Veď keď rómskych detí tu bude dvojnásobne viac, budú sa musieť zákonite uskromniť dva krát toľko. Všetky deti. Vrátane tých, ktorých rodičia by si za iných, prísnejších podmienok vyplácania prídavkov, dali povedať. Prísnym zákonom by mnohí rodičia dostali šancu zmeniť svoj prístup k otázke plánovaného rodičovstva. A verím že by ju mnohí aj využili.
Pokiaľ sa však bude u nezodpovedných rodičov namiesto ich trestného stíhania za sústavné zanedbávanie povinnej výživy (a tiež výchovy) vzbudzovať dojem že:
a) štát je povinný sa o ich deti materiálne postarať aj bez ich čo i len najmenšieho pričinenia a čo i "len" v otázke plánovaného rodičovstva,
b) oni nemajú žiadne povinnosti, len práva a opäť práva,
c) štátu na sociálne zabezpečenie padajú peniaze z neba...
dovtedy nemáme šancu narastajúci rómsky problém čo i len zastaviť, nieto zmierniť.
