Brána do Tichej doliny II, dňa 10. októbra 2021 & Keď lesníci nemôžu zasahovať

Tichá a Kôprová dolina, o oboch "sestrách" ležiacich medzi Východnými a Západnými Tatrami (Vysoké Tatry sú len jednou časťou Východných Tatier) sa hovorí ako o poslednej pevnosti divokej prírody Strednej a Západnej Európy. 

A nie náhodou dostali tento "titul", resp. toto pomenovanie. Ale aby sme neboli nespravodliví k iným tatranským dolinám, tak napr. aj Bielovodská dolina, resp. tie jej časti, ktoré ešte odolávajú lesníckym tlakom, by si takéto pomenovanie zaslúžilo.

Stálo to však pomerne veľa

energie a odhodlania ochranárov a aj odvahy tých niekoľko pár ľudí zo Štátnej ochrany prírody, Inšpekcie životného prostredia, či Policajného prezídia, ktorí, riskujúc svoje postavenie, na svojich pracovných pozíciách necúvli mašinérii losohospodárskeho podniku Štátne lesy TANAP a Ministerstva pôdohospodárstva (teda aj lesníctva) SR,

zachrániť Tichú a Kôprovú dolinu pred lesníkmi a hlavne tomu, čo stojí za nimi. 

Tejto ziskuchtivej mašinérii nestačilo premeniť na mesačné krajiny množstvo slovenských lesov (napr. v Levočských vrchoch, Spišskej Magure...),

ktoré nepožívajú ani 2. stupeň ochrany prírody, a teda v boji proti údajnému ničiteľovi lesov - lykožrútovi - sa tam lesníci vždy mohli vybúriť do sýtosti;

no napriek tomu tie lesy nezachránili, ba naopak, zničili ich,

ale svoju zvrátenú filozofiu "záchrany lesov" chcela uplatniť dokonca aj v dvoch najcennejších dolinách najstaršieho slovenského národného parku.

A príležitosť k tomu sa naskytla v r. 2007, samozrejme pod zámienkou boja proti lykožrútovi, ktorý, podľa nich, mal (za lubom) zničiť obe najcennejšie tatranské doliny, kde podľa zákona platí 4. a 5. stupeň ochrany prírody (teda najprísnejšie), u ktorých zákon o ochrane prírody zakazuje dokonca zísť z turistického chodníka a nieto ešte ťažbu stromov! Ťažbu, ani vyvrátených ani vyschnutých stromov tu nie je možné realizovať a to ani s odôvodnením lykožrúta. Lebo aj mŕtve stromy majú pre les mimoriadny, nezastupiteľný význam; a to z viacerých dôvodov. Jedným z nich je to, že najmä lesníkmi ťažko skúšaný ekosystém lesa je doslova hladný po živinách, ktoré okrem mŕtveho dreva v ňom nedokáže nahradiť absolútne nič. Iba lesníci to buď nevedia, alebo nechcú, či nemôžu pochopiť - lebo biznis. Alebo obavy z toho, čo sa stane, ak začnú plávať proti lesníckemu prúdu. Česť výnimkám.

Tu, v Tichej a Kôprovej doline, lesníkom ich zámer vykonať tzv. ozdravnú ťažbu nevyšiel,

ALE tento sa im darí realizovať v ostatných častiach tatranského národného parku (a zďaleka nie len tatranského), ktoré chráni "len" 3. stupeň ochrany prírody. Žiaľ 4. a 5. stupeň ochrany prírody, kde je ťažba vylúčená, sa týka len menšej časti lesov národných parkov. A preto to v nich vyzerá tak, ako vyzerá - takmer rovnako ako v hospodárskych lesoch.

Nižšie sú, len ako malá ukážka, 2 fotografie, hneď z vedľajších svahov Tichej doliny, údajne "národného parku":            

Niekedy boli pralesy po celom obvode Tatier, no pastvou boli prevažne zničené. Dnes ich likvidujú lesníci lesohospodárskeho podniku Štátne lesy TANAP. 

...“Lesnícka predstava o dokonalom lese je iná. Napriek deklarovanej snahe postupne premieňať hospodárske polia na drevo na prírodný les vyzerajú veľké časti tatranských dolín ako monotónna šeď bez akejkoľvek pestrosti. Stromy ako cez kopirák, pripravené ako na podnose pre vietor a lykožrúta. Pritom pre priblíženie prírodnému stavu by stačilo urobiť veľmi málo.... respektíve nič. Nechať ho na pokoji, napospas prírodným živlom. Avšak drevo, ktoré by malo ostať v lese národného parku a nakŕmiť po živinách hladnú pôdu, aj naďalej odchádza preč.“... Ondrej Kameniar

"Horská divočina je extrémne zraniteľná - väčšina tatranských lesov rastie na labilných sutinách. Stačí ich raz vyrúbať a končia." Ondrej Kameniar.

Ale poďme k príjemnejším pohľadom - k tomu,čo dokáže príroda, ak ju lesníci nachajú na pokoji.

Svoju krátku túru začíname v Podbanskom, na mostíku cez rieku Belá: 

Vľavo od stredu vidieť vstup do Tichej doliny a vpravo, pod Kriváňom, začína Kôprová dolina. Medzi nimi sú Liptovské kopy.

Liptovské kopy.

Rieka Belá - na začiatku svojej púte. Je jedinou, ešte ako tak divokou slovenskou riekou. Je zlúčením Tichého a Kôprového potoka. 

Hneď pred "bránami" Tichej a Kôprovej doliny je vidieť prirodzenú obnovu lesa, ktorého smrekové monokultúry boli vyvrátené silným vetrom, alebo tieto boli v úvodzovkách "napadnuté" lykožrútom. Nie je teda pravdou, že lesy si bez lesníkov samé neporadia.   

Desiatky rokov tu rástli, pre toto pásmo neprirodzené, umelo vysadené smrekové monokultúry. Teraz, tu na mnohých miestach vyrastajú aj listnáče, lebo konečne dostali voľnosť, voľnosť rastu. Snáď už tu nebudú menejcennými stromami; tak ako je to na iných miestach Tatier.  

„Mladé smrečky a telá ich predkov - to sú kamaráti na život a na smrť... Lykožrút vytvára v pralese mozaiku. Zabezpečuje postupnú výmenu generácií stromov. Tým zároveň chráni les pred plošnými kalamitami- mladé stromy sú totiž odolnejšie voči vetru aj lykožrútovi. Takže- keď les uschne či spadne kvôli vetru, môžeme povedať, že určite sa mu to presne na tom istom mieste tak skoro nestane. Takto je zabezpečené, že ekosystém ako celok má vždy svoje pokračovanie- má sa z čoho obnoviť. S plošnými kalamitami majú omnoho väčší problém umelé smrekové monokultúry nižšie v doline. Smutné je, že na ich blízkosť doplácajú aj smrekové pralesy - ako keď sa od horiaceho papiera začína chytať aj drevo, tak sa lykožrút vo zvýšenej miere šíri z "polí na drevo" aj do susediacich smrekových pralesov.“ Ondrej Kameniar

Rok 2021 vs. rok 2010

Tichý potok.

...“Na tatranských svahoch boli dosť veľké časti pralesa zožraté lykožrútom už pred viac ako desiatimi rokmi. Teraz stojace suché stromy postupne padajú do bujného zmladenia. Pohyb tu, v "ranosukcesnom štádiu lesa" je nadmieru obtiažny. No odporúčal by som ho pravidelne si dopriať tým, ktorí hovoria o týchto miestach ako o "mŕtvom lese" a "mesačnej krajine". Nič nemôže byť ďalej od pravdy.“... Ondrej Kameniar  

Súvisiace články:

Kôprovou a Tichou dolinou na jeden záťah & Lykožrút zjavne nie je nepriateľom prírody

Ani v USA nie je lykožrút nepriateľom

Ani v najnavštevovanejších poľských dolinách nie je lykožrút nepriateľom

Brána do Tichej doliny 8.5.2010

Bielovodská dolina - Kráľovná slovenských dolín; aj s jazvami, od ľudí

Pralesy a holiny v poľských dolinách Z. Tatier - Kościeliska, Iwaniecka, Chochołowska