(Aktualizácia je uvedená pod pôvodným článkom). MS v ľadovom hokeji už viac ako 2 desaťročia sledujem len veľmi okrajovo. Ak si sem tam pozriem nejaký zápas, tak to nie je skôr ako vo štvrťfinále.
Aj keď je to hlavne spôsobené tým, že sa snažím vyhýbať sledovaniu TV programov, ktoré ma nijako neobohatia, alebo nezabavia kvalitným humorom, je tu ešte jeden dôvod - Sledovanie tak veľkého množstva pred štvrťfinálových zápasov, kde ide viac menej len o to, či niektoré mužstvo zo silnej šestky, prípadne sedmičky, nezakopne, a ak nie, tak potom ktoré mužstvo, alebo ktoré 2 mužstvá sa pridajú do počtu, aby sa štvrťfinálové zápasy vôbec mohli odohrať, je nuda. Mužstvá, ktoré nepatria do silnej šestky, sa do semifinále dostanú len výnimočne. Skôr ide o výnimky, ako o pravidlo.
Nie je až tak dôležité, či mužstvo pred štvrťfinále vyhrá 7 zo siedmych zápasov, či do štvrťfinále zo skupiny postúpi ako prvý, alebo štvrtý s niekoľkými prehrami (v niektorých prípadoch hoci aj so štyrmi).
Základnú skupinu, alebo skupiny, stačí prejsť na postupovom mieste, ušetriť v nich čo najviac síl a zdravých hráčov, dobre načasovať formu na štvrťfinálový zápas, ktorý ak sa zvládne, mužstvo má istý minimálne zápas o 3. miesto.
Najväčšia debilnosť systému spočíva v tom, že mužstvo, ktoré produkuje v 7 zápasoch skvelý hokej, všetky vyhrá, ale raz, v 8. zápase zakopne, s turnajom sa lúči. Spoliehať sa na to, že víťaz základnej, alebo osemfinálovej skupiny dostáva do štvrťfinále najslabší postupujúci tím z druhej skupiny, ktorý skončil na 4.mieste, býva často krát zradné. Minimálne jednu negatívnu skúsenosť s tým má každé mužstvo zo silnej šestky, alebo sedmičky. Slovenskému národnému tímu sa to stalo na OH v Turíne 1996, kde postupoval do štvrťfinále z 1. miesta. Bolo to po tom, čo Švédi proti nemu úmyselne odflákli zápas, aby skončili v skupine druhí za Slovákmi, aby mohli hrať s tretími Švajčiarmi a nie s druhými Čechmi. Švajčiarov následne vo štvrťfinále Švédi porazili a Slováci ako prví v skupine prehrali vo štvrťfinále so štvrtými Čechmi, a cestovali domov.
Takže ďalším negatívnym aspektom súčasného systému je to, že navádza na kalkulovanie, nie sústredenie sa podať v každom zápase čo najlepší výkon. Nie je výhra ako výhra. Poraziť napr. silné Švédsko v základnej skupine vôbec nemusí znamenať, že víťazné mužstvo podalo lepší výkon ako mužstvo Švédska. Môže to znamenať len to, že súper kalkuloval, alebo len šetril sily na štvrťfinále.
Pre tímy silnej šestky sú predštvrťfinálové zápasy len povinná a zbytočne dlhá jazda. Tie zápasy nemajú tak silný náboj, aký by, a to od začiatku, mohli mať, ak by systém bol inak nastavený.
Napríklad:
1.
Ak už majú byť zachované či už 8 členné základné alebo 6 členné osemfinálové skupiny, nech aspoň ich víťazi majú zabezpečenú priamu účasť v semifinále, teda vyhli by sa štvrťfinálovému zápasu.Síce by takto bolo o jeden štvrťfinálový zápas menej, ale na strane druhej omnoho viac zápasov v osemfinálových alebo základných skupinách by malo skutočný náboj. Favoriti by sa v nich snažili hrať v každom zápase naplno, aby z nich postúpili priamo do semifinále, aby neriskovali vyradenie vo štvrťfinále.
2.
Rozdeliť 16 mužstiev do 4 skupín, z ktorých by nepostupovali 3 tímy, ale len dva. Takže od začiatku by museli hrať naplno aj najväčší favoriti na zlaté medaily. S jednou prehrou by v tom horšom prípade nemuseli zo základnej 4 člennej skupiny vôbec postúpiť. Následne, celkovo 8 postupujúcich mužstiev, by vytvorili 2 štvrťfinálové skupiny. (V týchto skupinách by mužstvá odohrali po 3 prípadne 2 zápasy. V tom druhom prípade by žiadne mužstvo už nemuselo hrať s mužstvom, s ktorým sa stretlo v základnej skupine a ktoré z nej postúpilo spolu s ním. Body zo vzájomného zápasu v základnej skupine by si tak mohli preniesť do štvrťfinálovej skupiny). Opäť, aj v týchto skupinách by mal každý zápas náboj, lebo 8 mužstiev by hralo len o 4 miestenky do semifinále.
3.
Aktualizované 28.5.2019:
16 súčasných mužstiev by sa rozdelilo do 4 skupín. Z každej skupiny by víťaz postupoval priamo do štvrťfinále. Teda aj tí najlepší by mali silnú motiváciu hrať od začiatku naplno. (Poraziť dajme tomu Kanadu, keď má postup do štvrťfinále už istý, nie je to isté ako poraziť Kanadu v play off!) Mužstvá na druhých a tretích miestach, teda dohromady 8 mužstiev, by hralo v úvodzovkách „osemfinále“. Štyria víťazi z "osemfinále" by dotvorili osmičku najlepších. Táto osmička by si to mohla rozdať systémom play off, alebo ešte lepšie: bola by rozdelená do dvoch štvorčlenných skupín, v ktorých by hral každý s každým, teda každé mužstvo 3 zápasy, a dvaja najlepší zo skupín by postúpili do semifinále.
Zredukovali by sa tak nezáživné zápasy typu Rusko – Taliansko (10:0) na minimum a o dosť viac by bolo zápasov vyrovnaných a tých, v ktorých by išlo o postup, alebo v ktorých by sa nepripúšťalo zakopnutie; ako je tomu teraz. Veď postúpiť sa do štvrčfinále dá aj s tromi, a niekody aj štyrmi prehrami. Zakopnutie by bolo v počiatočnej fáze turnaja prípustné aj v novom systéme, ale len za cenu nutnosti ísť do štvrťfinále cez "osemfinálový" play off zápas, alebo s hrozbou, že ak mužstvo nevyhrá ani jeden zápas v základnej skupine, prípadne len jeden zápas v základnej štvorčlennej skupine, vypadne z 1. kategórie MS spolu s ďalšími troma mužstvami, ktoré by skončili na posledných miestach v základných skupinách.
