Aj v predvojnovom Nemecku bola poslušnosť považovaná za cnosť

V analýzach príčin vzniku, a nie len vzniku, ale aj príčin rozsiahlej verejnej podpory fašizmu a nacizmu v Nemecku sa hovorí o jednom podstatnom faktore, ktorý k tomu prispel - bola ním veľmi prísna autoritatívna výchova.

Samozrejme, nikto netvrdí, že nás čaká podobný scenár ako v predvojnovom Nemecku. Chce sa tým len poukázať na to, že dieťa, ktorým je manipulované, alebo vyrastá v autoritársky fungujúcom prostredí (prirodzená autorita je niečo iné), v budúcnosti pravdepodobne bude manipulovať svojimi deťmi, alebo bude autoritatívne vystupovať voči tým, ktorí sa dostanú pod jeho moc. A ak sa tak stane, potom bude záležať na tom, do akej miery sa ďalej presadí, koľko ľudí bude mať pod sebou a akou odolnosťou proti manipulácii budú títo ľudia disponovať. 

V každom prípade, platí, že pre zachovanie demokracie, o ktorej vždy boli veľmi dôležití práve nemanipulovateľní občania odsudzujúci autoritatívne prejavy. Veď aj Hitler prišiel k moci legálne tým, že zmanipuloval davy.

Slepá poslušnosť je v príkrom rozpore s princípom demokracie, o ktorej sme presvedčení, že napriek všetkým úskaliam je tým najlepším známym spoločenským usporiadaním. Demokracia nepotrebuje poslušnosť, ale aktivitu, iniciatívu a zodpovednosť. Poslušnosť nie je cnosť. Ale aktivita, iniciatíva a zodpovednosť. To nemá nič spoločné s podporovaním neporiadku, nedodržiavaním pravidiel a pod. ako si mnohí tento prístup radi vysvetľujú, aby sa ho spochybňovali. Lebo sú naučení na poslušnosť a slepé prijímanie toho čo povedia autority. Lebo je to tak pohodlnejšie.

Vedenie detí k zodpovednému správaniu však vyžaduje určitý čas, námahu a trpezlivosť. Zatiaľ čo vyžadovanie poslušnosti je skratkou. Skratkou s rizikami do budúcnosti a negatívnymi následkami, ktoré zožíname v mnohorakých formách už, alebo aj, v súčasnosti.

Jednou zo základných úloh výchovy je naučiť deti robiť správne veci preto, že pochopili, že sú správne, a nie preto, že sa boja trestu. Chybou je, že niekedy sa toto partnerstvo zamieňa „s výmenou pozícií". Opúšťanie autoritatívneho prístupu bez výmeny výukových postupov môže skutočne viesť k chaosu.

Tresty zastavujú, ale nebudujú. Trestom môžeme niekoho primäť k tomu, aby urobil niečo, čo chceme alebo čo nechceme. Avšak mechanizmus, ktorým toho dosiahneme je založený na strachu, nie na osvojovaní morálnych hodnôt. Tresty na prvý pohľad môžu byť veľmi účinné, avšak daň, ktorú za to platíme, je však príliš vysoká.

Poslušnosť je napriek všetkému stále považovaná za cnosť takmer vo všetkých rodinách, základných a stredných školách Slovenska; a zďaleka nie len Slovenska. Jak odmeny tak aj tresty sú však manipuláciou s druhým človekom. Dajú sa vyjadriť vetou: Urob toto a dostaneš tamto, ak to neurobíš, stane sa Ti táto nepríjemnosť.  

Aj keď pre zachovanie demokracie sú veľmi dôležití nemanipulovateľní občania odsudzujúci autoritatívne prejavy a slepú poslušnosť, naša výchova v rodinách a na školách je založená na manipulácii, ktorej cieľom je dosiahnuť poslušnosť. Dôvodom tohto nášho správania je to, že nevieme, sme príliš pohodlní, alebo nemáme čas viesť deti k zodpovednosti, lebo tento čas "potrebujeme" venovať "dôležitejším veciam". Tiež by to vyžadovalo zbúranie mnohého nesprávneho v nás a v našom výchovnom a aj vzdelávacom systéme. Už samotná otázka, či je niečo potrebné zmeniť, je pre mnohých ľudí ohrozujúca. Zmena je záťažou, a to dokonca aj vtedy, keď ide o zmenu chcenú a pozitívnu. Odpor proti zmene je možné pochopiť, ale je ho možné aj prekonať.

Viac tu: http://http://blog.sme.sk/diskusie/2223435/1/aj-v-predvojnovom-nemecku-bola-poslusnost-povazovana-za-cnost.html

Použitá lit.: KOPŘIVA, P., NOVÁČKOVÁ, J., NEVOLOVÁ, D., KOPŘIVOVÁ, T. Respektovat a být respektován. 1. vyd. Kroměříž: Pavel Kopřiva - Spirála, 2005.