Pustil som sa nedávno do blogu, ktorý mal presah k prírodným vedám, i keď tam nie som úplne "doma", ale zase ani nemám pocit, že by som o tom nevedel vôbec nič. Som rád, že vyvolal diskusiu.
Áno, nie som natoľko múdry, že by som bol v prírodných vedách doma a tak som aj sám napísal, že názory takto orientovaných ľudí sú vítané. Len mám pocit, že nebol celkom pochopený môj pohľad na vedu, takže by som sa k tomu rád vyjadril obšírnejšie.
Môj článok v žiadnom prípade nebol myslený ako útok na vedu. Od vedy závisia technológie a tie majú veľký podiel na progrese spoločnosti. To nijako nerozporujem.
Povedzme si ale, na čom je postavený koncept vedy. Sú vedy čisto abstraktné, teda matematika a logika. Tam nie je použiteľný experiment, používajú len prirodzené zákonitosti, ktoré možno odvodiť čisto racionálne. Ostatné vedy sú založené jednak na logických súdoch, ale aj na empirickom pozorovaní. Spomeňme napríklad geológiu, biológiu, meteorológiu. Spoločenských a humanitných vied sa toto všetko týka tiež, ale tie by som trochu dal bokom a hneď objasním, prečo.
Vezmime si sociálne vedy ako sociológiu či históriu alebo aj psychológiu. Áno, sú tu logické súdy, áno, sú tu empirické dôkazy a pozorovania. Používa sa trebárs aj štatistika. Jeden moment, ktorý ale sociálne vedy od prírodných odlišuje je hodnotiaci aspekt. Pokiaľ niekto napríklad píše historické dielo, ono nie je založené len na prameňoch plus logických súdoch - i keď isteže, bez toho sa to nedá. Ale historik vždy do diela - či už chtiac alebo podvedome - zakomponuje aj vlastné názory na život, kultúru, spoločnosť, poslanie človeka.
Písať napríklad o kultúre čisto pozitivistickým jazykom by bolo automaticky odsúdené na neúspech. Pri humanitných vedách je vždy podstatný aj intuitívny aspekt. Vezmite si napríklad všeobecne prijímané tvrdenie, že všetci ľudia sú hodnotnejší než zvieratá a zároveň sú si v dôstojnosti a právach rovní bez ohľadu napríklad na rasu, či etnický pôvod. Ako to vieme? No, my to vlastne ani stopercentne "nevieme". Tvrdenie, ktoré som uviedol, je skôr založené na akejsi všeľudskej intuícii. Dokázať toto čisto na základe pozorovania a logiky je nemožné. I keď by sme možno dokázali spoločný pôvod všetkých ľudí a genetickú príbuznosť - ale takéto kategórie nám nehovoria nič o pojmoch a kvalitách ako "dôstojnosť" či "práva", resp. "ľudské práva".
To sú pojmy, s ktorými sa v prírodných vedách nepracuje. Napádam teraz prírodné vedy, urážam ich, podceňujem, nevážim si technologický pokrok? Vôbec nie. Ale hoci vedy postavené na pozorovaní a logike o tom nehovoria, neznamená to, že tieto pojmy nemajú platnosť.
Ale tieto pojmy sú preberané vo filozofii, či etike. Filozofia (až na jej špecifický pozitivistický smer) nie je nutne postavená na vedeckých princípoch ako empirické poznatky plus logika. Pripúšťa špekuláciu.
Moje tvrdenie a odôvodnenie, prečo ľudia majú v sebe akosi automaticky "zakódované" presvedčenie o ľudskej hodnote, spočíva v tom, že človek je vnútorne nastavený aj na interpersonálne spoznávanie. Človek pozoruje iného človeka AKO človeka (a nie len ako nejaké vonkajšie prostredie) na základe svojich prirodzených daností. Tam patrí aj intuícia. Tou rozumiem také súdy či argumenty, ktoré nie sú striktne založené len na postupe "logika", resp. "logika plus pozorovanie". Lebo takým spôsobom nikdy pojmy ako "dôstojnosť" či "práva" z nášho okolia"neprečítame". To, že sme interpersonálne nastavení, je naša zaujatosť, "bias" ak sa tak dá povedať.
Takže hlavne prosím, nech mi niekto nehovorí, že sa povyšujem nad vedu! Povyšujem sa aj nad meteorológiu, keď napríklad budem tvrdiť, že meteorológia ma nenaučí vôbec nič o divadelnom umení, lebo na to nie je zameraná? Samozrejme, že meteorológiu a jej úlohu nespochybňujem a každodenne ju používam, len hovorím, kam jej "moc" nesiaha.
Ešte by som si dovolil jednu odbočku. V astrofyzike je veľmi diskutovaná teória tzv. Veľkého tresku. Predpokladá sa, že to bol vznik celého vesmíru, času aj priestoru. ale veda nám už nie je schopná povedať, čo bolo pred Veľkým treskom. No, čo už mohlo byť "pred" Veľkým treskom, keď žiadny čas neexistoval? Napriek tomu považujem za legitímne, pokiaľ sa niekto pýta na príčiny Veľkého tresku. Pokiaľ naznačí možno aj také slová, že "zmysel" Veľkého tresku, či existencie vesmíru a prírody. Zase - pre prírodné vedy pojem ako "zmysel" nemá veľmi opodstatnenie (jedine pokiaľ hovoríme napríklad o opodstatnení využitia technológií pre človeka, no ale to už nie je veda sama o sebe, ale vo vzťahu k človeku). Pokiaľ sa ale na to chceme pýtať, na to je tu filozofia.
A iste, ešte viac než filozofia intuíciu využíva teológia, pričom ale neexistuje "jedna" teológia. No a pochopiteľne, že teologický pohľad mnohým prírodovedecky orientovaným ľuďom pripadá zaujatý. Aj je! Ale myslím si, že filozofia ako taká je otvorená pre všetkých ľudí, bez ohľadu napríklad na postoj voči existencii Boha, či postoj k nejakej konkrétnej cirkvi. A umožňuje aj prírodovedcovi položiť si otázky, ktoré vo vede nie sú možné, lebo jej empiricko-logický koncept (inak veľmi dobrý a užitočný) také otázky nepovoľuje.
Filozofia s vedou má nakoniec spoločné korene a pôvodne, v antickom Grécku tieto dva pojmy vlastne splývali. Dnes možno ľudské poznanie rozdeliť jednak na prírodné vedy, jednak humanitné a pokiaľ hovoríme o filozofii (to, čo je pod tým pojmom označované dnes), je to už akási špekulácia nadväzujúca na prírodné či humanitné vedy, napríklad sa venujúca aj analýze jazyka.
Nijako si nemyslím, že sú legitímne len pohľady prírodných a spoločenských vied a špekulatívne poznatky filozofie nie.
Aj môj predošlý článok využíval špekuláciu a intuíciu a nevidím v tom nič zlé, keďže filozofia je skúmaná na každej uznávanej svetovej univerzite. I keď, pravda - nie je to veda, je to skôr meta-veda.
