Nedávno som si so záujmom pozrel video na YouTube s prejavom známeho kňaza Mariána Kuffu. V ňom sa značne vymedzil proti aktuálnym protivládnym protestom a zároveň kritizoval aj gender ideológiu, liberalizmus či časť novinárov.
Zvlášť to posledné ma dosť zaujalo, aj vo svetle toho, ako niektorí novinári dnes zdôrazňujú svoju „nedotknuteľnosť“. Kuffa si však nemyslí, že sú akokoľvek nedotknuteľní a hovorí, že popri tých poctivých sú aj tí druhí.
Skôr by som sa však na tomto mieste chcel venovať kritike, ktorú na adresu Kuffu napísal Jozef Majchrák z Konzervatívneho denníka Postoj. Postoj je v zásade celkom seriózny web, ale už personálna skladba jej redaktorov dáva tušiť, že bude v mnohých veciach straniť médiám, označovaných pojmom „mainstream“. Istým spôsobom sa to prejavuje aj v Majchrákovom komentári. (Nachádza sa tu: https://www.postoj.sk/31642/na-co-by-si-marian-kuffa-mal-dat-pozor.) Podľa Majchráka Kuffa vo svojej reči prichádza s nebezpečným naratívom, že neexistujú ciele a hodnoty, ktoré majú kresťania a liberálni progresivisti spoločné. Také vraj sú: „vyšetrenie vraždy, neskorumpovaná vláda, slobodná politická súťaž, fungujúca polícia, prokuratúra a súdy“. Majchrák zase na druhej strane varuje pred tým, aby sa Kuffa dostal na rovnakú stranu barikády, kde sa nachádzajú aj „časopisy, ktoré nepokryte razia konšpiračné teórie a okultizmus“ (asi ide o narážku na časopis Zem a Vek) a tiež kotlebovci, teda Ľudová strana Naše Slovensko.
Takže, keď to zhrnieme: liberálni progresivisti sú pre kresťanov a konzervatívcov vhodnými spojencami, ale redaktori a prispievatelia Zem a Vek či kotlebovci už nie. Toto je ale veľmi problematické tvrdenie.
Skúsme si najprv povedať, čo to znamená, ak si niekoho vyberieme za spojenca. „Spojenec“ v žiadnom prípade nemusí byť človek, s ktorým úplne súhlasíme, ba dokonca s ním môžeme súhlasiť úplne minimálne. Za spojenca si ho ale zvolíme z dôvodu, že nám môže pomôcť oslabiť nejakého nášho nepriateľa. Len dva príklady: Západní Spojenci a Stalin. Bol im Sovietsky zväz snáď sympatický? V žiadnom prípade, ale potrebovali poraziť Hitlera. A ďalej trebárs USA a afganskí islamistickí fundamentalisti. Zase tu išlo len o „manželstvo z rozumu“, pretože títo islamisti mohli v danej situácii pomôcť poraziť ZSSR ako najväčšieho súpera.
Kľudne sa pýtajme, kto je takým najväčším súperom dnes. Ja sa domnievam, že popri agresívnych islamistoch sú to práve oní liberálni progresivisti, ktorí sa usilujú o akúsi kultúrnu revolúciu. Sú im blízke témy ako multikulturalizmus, LGBT, prípadne aj eutanázia, či potraty. Svojou politikou a rétorikou v zásade uľahčujú nástup aj spomínaným islamistom.
Tak teda ešte raz: Naozaj môžu byť za týchto okolností liberálni progresivisti našimi spojencami? Len preto, že im vadí Fico, ktorého nedostatky si veľká väčšina Slovenska uvedomuje? Ale veľká časť Slovenska si uvedomuje aj riziká, ktoré by vzišli zo sformovania novej vlády, založenej na inej politickej konštelácii.
V zásade, spojencom môže byť úplne ktokoľvek, závisí to od podmienok. A súčasné podmienky sú také, že liberálni progresivisti majú v rámci spriatelených strán, mimovládok aj médií ozaj obrovský vplyv. Konzervatívec a kresťan za týchto podmienok musí uznať, že spájanie sa s týmito silami môže byť veľmi nebezpečné.
A pokiaľ ide o spomínaných kotlebovcov či redakciu Zem a Vek? No, schválne, aký vplyv majú títo ľudia? Len taký, aký si sami vydobyjú, hlavné politické a spoločenské sily „kopú“ jednoznačne proti nim. Majchrák síce vymenoval oblasti, kde sa kresťan s progresivistami zhodne, ale také isté (alebo veľmi podobné) oblasti by to zrejme boli aj v prípade Zem a Vek či ĽSNS. Chápem, že pre istú časť médií sú títo ľudia ako červené súkno. Ale konzervatívec nemôže spoluprácu s nimi tak jednoducho odmietnuť. Proti progresivistom a islamistom treba hľadať ozaj rôznorodých partnerov, lebo práve títo majú potenciál kresťanstvu najviac škodiť – nie tzv. konšpirátori a krajní pravičiari.
Zaujímavá výhrada sa týka aj spojenia s okultizmom. Nuž, spomínaný časopis som čítal pomerne často, žiadne takéto spojenie som si nevšimol. Aj keď to môže byť dané aj tým, že nemám natoľko prehľad v otázkach náboženstva a religionistiky, aby som vedel rozlíšiť, čo okultizmus je a čo nie je. Ak také niečo nájde niekto iný, rád si to preštudujem. Ja osobne som v internetovej diskusii šéfredaktorovi Zem a Vek napísal, že jeho časopis vnímam ako ľavicový (čo nie je úplne moja šálka kávy), ale že je to legitímne. Pokiaľ niekto iný nájde niečo, čo je závadné, som samé ucho.
Nateraz ale platí, že takýchto ľudí ako konzervatívec zo spolupráce vylučovať istotne nemôžem.
