Normandia úžasnou farbou slnečného svitu, mliečnymi hmlami a bielymi vápencovo-pieskovcovými útesmi, tancujúcimi v oblúkoch, strmo padajúcimi do azúrového mora z výšky 70 metrov a úžasnou farbou slnečného svitu očarí impresionistov Courbeta, Corota, Boudina i Moneta. Najmä ten posledný tu maľoval často a rád.
Étretat je pôvabné kúpeľné mestečko na Côté d´Alabatre (Alabastrovom pobreží) v departmente Seine Maritime. Keď kúpeľné, tak kúpeľné. Jediné nemá prístav.Parížania milujú jeho čistú pláž, svieži morský vzduch a magickú atmosféru už viac ako dve storočia.
Bielymi vápencovými a pieskovcovými útesmi, tancujúcimi v oblúkoch, strmo padajúcimi do azúrového mora z výšky 70 metrov a úžasnou farbou slnečného svitu očarilo impresionistov Courbeta, Corota, Boudina i Moneta. Najmä ten posledný tu maľoval často a rád.
Útes Falaise d´Aval bol jeho miláčik. Spisovateľovi Guy de Maupassant, ktorý tu prežil čas mladosti, pripomínal chobot slona, pijúceho vodu. Pred týmto chobotom, ehm, skalnou bránou si divé morské búrky postavili niečo na pamiatku. Obelisk v tvare dutej ihly (L´Aiguelle).
Tá očarila i jedného z autorov detektívnej klasiky, Maurice Leblanca. Jeden z jeho románov o Arsénovi Lupinovi, lupičovi - gentlemanovi sa odohráva práve tu. Komu patrí dutá ihla, tomu patrí svet. Ak ju stratí, tak ho ako Napoleona, čaká už len Waterloo.
Na konci zálivu sa zrkadlí ako dvojička v pokrivenom zrkadle skalná brána Falaise d´Amont. Po vrchole magických útesov s romantickými výhľadmi vedú cestičky. Ak sa vyberiete na pláže s malými bielymi okrúhlymi kamienkami zistíte, že sú pospájané skalnými tunelmi. No prejdete nimi len za odlivu.
Ak chcete niekomu po prvýkrát ukázať more, zaveďte ho do Étretatu. Tieto slová môžete často nájsť na pohľadniciach, ktoré ponúkajú stánky na promenáde pozdĺž pobrežia.
Ak neviete, čo robiť s loptičkami, zahrajte si golf na sviežej zelenej tráve tesne nad útesmi v jednom z luxusných klubov. Váš pocit výnimočnosti vám bude kaziť jedine škrekot pažravých čajok, otrávene protestujúcich, že nie sú jedlé.
Záliv čajok strážia z oboch strán betónové nemecké bunkre a pevnosti z druhej svetovej vojny. Prečo ? Pretože podľa účinnej vojenskej kontrašpionáže Nemci očakávali vylodenie spojencov práve tu. Uskutočnilo sa však v Arromanches.
Rybárske mestečko Fécamp si vybralo tie najvyššie útesy. Biele kriedové skaliská sa týčia až do výšky 126 metrov. Celé roky sa odtiaľ plávalo na lov tresiek až k pobrežiu Newfoundlandu. Dnes sú teritoriálne vody prísne rozdelené a strážené. Loví sa bližšie a úlovky sa okamžite mrazia, sušia a solia v miestnych továrňach.
Normanskí králi si tu postavili opevnený hrad a stavbu opátstva svätej Trojice podporoval v 12. storočí kráľ Richard Levie Srdce. Kým nevybudovali Mont St. Michel, bolo najvýznamnejším pútnickým miestom regiónu. Podľa povestí práve sem v 6. storočí zázračne priplával kmeň figovníka s kvapkami Kristovej krvi.
Vzdelaní, možno i unudení a zvedaví benediktínski mnísi, liečitelia chudobných, vymysleli na začiatku 16. storočia zázračný elixír, likér z liečivých rastlín, „Bénédictine“. Dnes je to svetovo známy digestív, ktorý do seba šupnete, keď nechcete, aby vás po jedle niečo bolelo.
Vďaka dramatickej polohe, prechádzkam okolo skalnatých pláží a elegantným tehlovým domom je i ono obľúbeným letoviskom.
