Som romantik a iný už asi nikdy nebudem. Som človek ktorý sníva, celý môj život snívam o láske, o cestách nikdy nekončiacich snoch a túžob. Čítajte ďalej a možno pochopíte moju dušu...
Modrý oceán, ja a moji druhovia sa plavíme na lodi, ktorá nemá meno. Sme piráti oceánu, modrého oceánu lásky. Stojím na kapitánskom mostíku, lode bez mena, a hladím na šíre more... Rozmýšľam aký som vlastne človek, aký sú ľudia ktorý hľadajú lásku. Čo sme za ľudia. Sme ako rozbúrené vlny ktoré na trieštia na skalných útesoch, sme ako hviezdy na nebi ktoré svietia na zem, a však sme studený ako skala. Modrý oceán, ja a moji druhovia sa plavíme na lodi, ktorá nemá meno. Neviem kam nás vietor zaveje, dúfam že to nebude naša skaza a prekliatie...
Narodil som sa ako kráľ, bez kráľovstva, bez kúska zeme, bez môjho ľudu. Som sám s korunou leva, kráľa kráľov tejto zeme. Prečo môj ty bože si mi sňal z hlavy korunu, prečo si mi vzal to čo mám v srdci? Odpusť mi Bože moje hriechy, pramenili z túžby poznania.... Vráť mi korunu kráľov, prosím zľutuj sa Bože. Moji verný druhovia, prosím náš čas príde a sním boj o naše kráľovstvo. Kráľovstvo našich sŕdc, našich slz za našimi milovanými. No teraz Vás prosím o pomoc získať korunu mojích predkov, aby som mohol Vám slúžiť do konca môjho života.
Milá moja- píšem ti z ďaleka, píšem ti z môjho srdca. Všetko je tu tak pusté- bez teba. Srdce mi vysiela bolesť do hrude. „Bože ako to len bolí“ Je tu chladno. už dávno tu láska nebola. Krajina môjho srdca, je ako prázdná kaviareň, kaviareň uprostred ktorej je stôl- a dve stoličky, na stole biely obrus , váza- v nej rúže ktoré vôňu dávno stratili, a pohár šampanského ktoré časom vyprchalo. Sedím za tým stolom sám a ťažko mi je na srdci. Čakám na teba, na tvoj úsmev na čaro tvojich očí, o ktorých sa mi sníva v mojej duši. Je tu tak chladno zima. Bože kde si? Hľadám ťa všade. Včera som bol v galérii a videl som ťa na každom obraze. Chodím mestom bez duše, ľudia chodia sem i tam ako by nemali ani ciel.... V tom počujem cval bielych koní, tiahnú koč ,si v ňom? Kone sa blížia, zastanú pri mne, a koč je prázdny. Bože kde si, prečo súžiš moje srdce. Už nevládzem. Je hlboká noc, každé živá duša už spí, len ja čakám na teba v tejto kaviarni bez okien. Sviece tu horia, ich svetlo je očarujúce je tak omamné tak oslepujúce. Chce sa mi spať, som tak unavený čakaním na teba, láska moja. Snívam o tebe láska moja. Vonku ľudia bez duše spali, a my uprostred nich sme stáli. Po zemi mráz sa vliekol cítiš ho, láska moja? Je tak mrazivý tak studený tak čistý. Som zase v kaviarni bez okien, na stenách vtáci ktorý nikam neletia, ich sklený pohľad bez života sa pozerá na svet-môjho srdca. Aký je svet môjho srdca, neviem ti láska moja povedať. Niekedy mám pocit že je v ňom živo, a niekedy prázdno. Je v ňom zima, studený vietor fúka, a mráz za nechty zachádza. Cítiš ten chlad na chrbte, je to chlad bez života. Je to chlad čakania. Je to chlad smrti ak sa nedočkám láska moja. Cesta k tebe je dlhá. Sedím vo vlaku sám, a okolo mňa sa zimná krajina mína. Idem za tebou láska moja. Viem čo cítiš. Zomrel som bez tvojej lásky. Leží v truhle, nemám nikoho kto by za mnou plakal. Ležím ticho bez pohnutia, začínam snívať.... Snívam o tebe ako sa milujeme tak vášnivo ako nikdy pred tým, cítim tvoj dych. Tvoje prsia sú tak nádherné a tvoje lono krčí túžbou lásky. Bože milujem ta láska moja. Prečo sa nám to stalo. Prečo ležím teraz mŕtvy bez života v truhle. Krajina tvojho srdca je tak ďaleká... Na cintoríne ľudia na mňa čakajú, truhlu zoberú a do zemi studenej dajú. Iba jedna žena zaplakala a tíško povedala syn. Chcem kričať ale nemôžem. Je mi zima bez teba láska moja. Vidím svetlo je tak očarujúce... Bože ako mi je dobre... V tom svetle hlas mojej mami počujem. Mama moja jedlina ty si mi odpustila? Utrel som jej slzy. Mama moja neplač veď som tu. Prosím Boha aby som sa tebe narodil a synom dobrým bol. Mama moja jediná, hviezda moja jediná. Nevládzem žiť bez bolesti v srdci.
Mama sa ma opýtala, a miloval si ju naozaj? Áno mama moja. Miloval som ju, a teraz som zomrel. Som sám ako ty mama moja. Potom mama odišla do svetla... Začínam snívať láska moja. Píšem ti tento list. Píšem ti ho z ďalekej krajiny tu ťa počkám, a znovu sa narodíme. Začneme od znovu ale bez nenávisti a hriechu. Moja milovaná. Milujem ta, a verím v nový začiatok....
Nie som básnik, len mám niekdy niečo povedať. Ak som povedal niečo týmto, tak som povedal že láska je to najcennejšie čo človek ma na svete.
Jozef Kmeťo
