Každá národnostná menšina na Slovensku sa chce rozvíjať, chce si pestovať a udržiavať svoj jazyk, kultúru, chce budovať národnú hrdosť a pocit spolupatričnosti... Aj rómska národnostná menšina na to podľa mňa právo má.
Ale to, čo platí pre každú inú národnosť v oblasti médií, neplatí pre Rómov. A nielen tam. Logika hovorí, že ak sú to rómske médiá, mali by ich riadiť a pracovať v nich Rómovia.
Noviny ako priestor pre vyjadrenie názorov, formovanie postojov, mienky, vkusu, príslušnosti, spolupatričnosti - jednotlivca, skupiny, komunity, spoločenstva, spoločnosti, národa... Noviny ako zdroj informácií, noviny ako možnosť stať sa súčasťou celospoločenského diania súčasťou sveta. Noviny ako hmatateľný dôkaz o existencii národa, jeho historických úsilí o svojbytný prejav a smerovanie noviny ako dokument rozvoja jazyka, literatúry. Noviny - odraz stavu spoločnosti, listy človeka človeku, písmená, slová. Reč. Hovorenie. Súhlas. Protest. To všetko boli printové médiá pre národy Európy a sveta v období ich emancipačných procesov a národného sebauvedomovania v 19. storočí. To všetko sa dodnes na začiatku 3. tisícročia - pokúša vybojovať pre Rómov rómska národnostná tlač. Existuje.
Na scénu mediálneho sveta vstupuje rómska národnostná tlač až koncom 20. storočia - v období, ktoré ponúka Rómom v Európe poslednú šancu seba identifikovať sa ako národ a využívať všetky práva, ktoré národu prináležia rozvíjať svoj jazyk, kultúru, umenie. Pre Róma je to však zároveň obdobie, keď toto všetko nielen môže, ale ak vôbec chce zachovať pre svet stopu svojej tisícročnej existencie, MUSÍ slovo rozvíjať nahradiť slovom zachrániť - zachrániť kultúrne dedičstvo, zachrániť svoj jazyk. Rómska národnostná tlač, hoci je na svojom začiatku, vstupuje však zároveň hneď do sveta trhovej ekonomiky, ktorému nemôže konkurovať a napokon i do sveta, ktorý je zmenšený vplyvom elektronických médií, kde je pomalý už aj rozhlas a televízia, pretože informačný svet si prisvojili nadnárodné internetové a mobilné siete.
Paradox Róma v tomto mediálne a informačne zmenšenom svete, v ktorom je každá udalosť informačne stará už takmer v momente, keď sa odohráva, možno vyjadriť obrazom rómskej osady, kde z blata a plechovej strechy čnie satelit a nezamestnaní si krátia chvíle chatovaním na internete v angličtine.
Do roku 1989 vychádza na Slovensku 25 národnostných periodik, no ani jedno rómske. Po roku 1991 vychádza na Slovensku 54 národnostných titulov, z nich 7 rómskych...
V súčasnej dobe na Slovensku ostal iba 1 titul zo 7 rómskych titulov... Prečo je to tak? Nedostatok finančných prostriedkov, nedostatočný záujem spoločnosti o podporu takýchto médií, a v neposlednom rade aj nedostatočný záujem zo strany rómov...
Nechýbajú len finančné prostriedky, ale chýba aj rómska persóna novinárov, je to predovšetkým z dôvodu, že chýbajú už vyššie zmienené finančné prostriedky... Rómske média doslova vedú existenčný boj prežitia, a pri takom boji neostávajú financie na platy pre novinárov.
Jediným periodikom, ktoré z tohto obdobia dodnes prežíva, sú celoslovenské noviny pre Rómov a o Rómoch Romano nevo ľil Rómsky nový list. V období od roku 1991 do roku 1993 redakcia postupne budovala filiálne redakcie na celom Slovensku a zamestnávala 11 redaktorov. V roku 1993 si však už mala vystačiť s dotáciou len 850.000 Sk na CELÝ ROK ( čo je asi 21.250 EUR), v roku 1996 len s dotáciu 500.000 Sk (asi 12.800 EUR). V tomto období už redakcia nezamestnáva ani jedného redaktora.
Noviny dodnes existujú a vychádzajú v 11.500 kusovom náklade. Zásady dotovania Ministerstvom kultúry do nedávna nedovoľovali zamestnávať realizátorov projektu, a tak v novinách pracujú rómski žurnalisti v slobodnom povolaní...
Otázkou zostáva, či je možné tvrdiť, že 11.500 kusov nákladu je dostatočný pre 350 tisícovú rómsku národnostnú menšinu? Či je únosné zostávať na úrovni projektu, ktorý sa podľa zásad grantovej politiky Ministerstva kultúry SR každým rokom ukončuje v decembri a každým rokom znova podáva ako celkom nový projekt, ktorý môže, ale aj nemusí byť, podporený?
Či sa skutočne dá hovoriť o PERIODIKU, ak každoročne zasadá komisia na ktorá schvaľuje dotáciu na projekty až vo februári a štátna byrokracia umožní prijať prvú dotáciu až v júni priebežného roka? A takisto je otázkou, AKOU sumou by teda štát mal prispievať na dotáciu celoslovenského periodika pre druhú najväčšiu národnostnú menšinu v republike? 3. milióny 900 tisíc korún, čo je asi 100.000 euro stačí na 11.000 náklad v rozsahu asi 250 strán formátu A3 na celý rok.
Dnes je už tak žalostná situácia v jedinom rómskom celoslovenskom periodiku, že z periodika na začiatku jeho existencie týždenníka, potom mesačníka, je dnes občasník...!!!
Rómske médiá na Slovensku sa od roku 1990 usilujú napĺňať niekoľko zámerov a cieľov pôsobiť dovnútra rómskej komunity posilňovaním jej národnej hrdosti a ľudskej a občianskej hrdosti - pôsobiť však aj smerom k nerómskej väčšinovej spoločnosti a poskytovať dostatok informácií, ktoré by pomohli odstrániť historické predsudky a stereotypy vnímania Rómov. Zároveň však chcú napĺňať aj právo rómskej národnostnej menšiny, ktoré vyplýva z Európskych charty menšinových jazykov. Rozvíjať zachraňovať rómsky jazyk, ktorý sa paradoxne stáva priamo uprostred Európy jedným z ohrozených jazykov.
Logika hovorí, že ak sú to rómske médiá, mali by ich riadiť a pracovať v nich Rómovia. Za rómske médiá najviac vystupujú a „bojujú za ne“ Nerómovia. Prečo? My Rómovia to nedokážeme? Rómska novinárka Jarmila Váňova napísala :"Za nemalé finančné prostriedky sa pritom vyškolil nemalý počet tzv. rómskych novinárov. Pýtam sa, kde sú všetci tí nádejní „projektoví“ novinári? Pýtam sa, prečo všetci tí Nerómovia tvrdia, že v rómskych médiách nemusia pracovať len Rómovia, ale aj tzv. prorómski novinári? Prorómsky novinár. Čo to je?! Odvar tiež novinára, ktorý sa neuchytil v iných – nie rómskych – médiách a potrebuje z niečoho žiť? A tak bude všade tvrdiť, ako miluje Rómov a aký je nadšený z malých rómskych detičiek, ktoré v 12 rokoch už vedia povedať jednu súvislú vetu o tom, čím chcú byť?! Úžasné! Viem to však pochopiť.
Čo neviem pochopiť, je to, že s takouto „ideológiou“, ktorá sa tu roky systematicky buduje, súhlasia aj Rómovia. Je mi z toho smutno a ako rómsky novinár sa za to hanbím.
Ako by sme predsa tomu my, „neznalí problematiky“, mohli rozumieť?! A tak sa pekne-krásne aj naďalej v nás konzervuje pocit nevedomosti. Naďalej v ich očiach zostávame pologramotnými a poloprofesionálnymi novinármi, ktorých musia vodiť za ručičku. Chcú nás učiť, ako sa máme na Rómov pozerať, a presviedčajú nás o tom, že ich pohľad je ten jediný a správny...
Človek, Róm, musí dnes v čase projektov vynaložiť veľa úsilia, aby sa vyznal v Rómoch aspoň tak dobre, ako mnohí tí „milovníci Rómov“. Načo sú nám potom tzv. rómske médiá?
Určite je na mieste, ak aj nerómski novinári pomáhajú pri budovaní rómskych médií, pripravujú Rómov na túto ťažkú profesiu a odovzdávajú im teoretické skúsenosti. Takých ľudí si vážim a vďačne prijímam vedomosti a zručnosti, ktoré sa môžeme od nich naučiť. Ale dokedy bude v rómskych médiách normálne, aby v nich pracovali novinári bez znalosti rómskeho jazyka?
Pre porovnanie si skúste predstaviť maďarskú redakciu, v ktorej by pracoval novinár, ktorý nemá maďarskú národnosť a neovláda maďarský jazyk. Prečo sa to však deje v rómskych médiách? Lebo ak ide o Rómov, všetko sa dá prispôsobiť tak, aby z toho mali najväčší osoh Nerómovia. Dovoľte nám teda, aby sme si naše médiá robili sami, alebo s vašou minimálnou pomocou. Dovoľte Rómom robiť pre Rómov. My najlepšie vieme, ako to robiť. Nenapĺňajte si na náš úkor svoje ambície a sny. Máte kopec iných možností, na rozdiel od nás!
Inak asi budem iniciovať na túto tému referendum v rómskych osadách. Výsledok mi je už teraz jasný.
Potvrdenie toho, o čom tu píšem: rómske médium, ktoré bolo rómske dovtedy, kým si ho Rómovia nenechali vziať. Rómske noviny Romano ľil/Rómsky list založili Rómovia: Elena Lacková, Anna Koptová a Miroslav Lacko. A vedeli to robiť. Nikdy však za to od nikoho nedostali ani slovko vďaky, uznania.
Možno preto, že ich obeta pre Rómov sa nevyrovná obete, ktorú podstupujú naši „milovníci Rómov“.
Paľikerav tumenge Romale!"
Ja ako róm musím iba súhlasiť s týmto stanoviskom, a chcem dodať, že títo "milovníci Rómov" vďaka nezáujmu zo strany nás rómov, nám rómom svojou prácou skôr škodia ako pomôžu... Neróm novinár, ktorý sa neuchytil v nerómskom periodiku, no jeho ambície sú aspoň niekde získať novinársku prax, začne písať pre rómske noviny, jeho pohľad však nikdy nebude taký ako pohľad rómskeho novinára-róma, a to je hotová pohroma pre náš rómsky národ. Prečo? Tým že neróm,píšuci ako róm, pre rómske média, často krát napíše o nás, o našich zvykoch, o našej kultúre, skreslený, neúplný, alebo klamlivý pohlaď... To isté môžem povedať že sa deje aj v iných sférach rómskeho života, kde o Rómoch rozhodujú nerómovia... To je naša chyba , chyba nás rómov, že sa nevieme dohodnúť, navzájom sa podporiť, a niečo naozaj pre náš národ urobiť.
Raz som napísal: Som Róm... bývam a žijem v Bratislave... no, v Bratislave akoby sa Rómovia hanbili za to, čím sú. Málo Rómov, aj keď je na nich vidieť, že sú Rómovia, sa hlási k svojej kultúre, k svojej národnosti! Dôvody poznáme...!?
Chceme, aby si nás majoritná spoločnosť vážila, mala nás v úcte, ale prečo vlastne?! Keď si my sami nevážime seba? Máme my Rómovia blízko jeden k druhému? Vieme sa navzájom dohodnúť?
Nestaráme sa o našu kultúru, my sami robíme málo preto, aby naša kultúra sa rozvíjala, aby rástli jej hodnoty! Medzi Rómami platí jedno staré porekadlo" gádžo nás nenavidí, ale cigán cigána utopí v lyžičke vody"... Róm róma poníži, pošpiní, a to je naša tragédia a dôvod nášho úpadku.
Rómske média sotva prežívajú, dôvody som už popísal, chcem však spomenúť, že vďaka niektorým nadšencom ako som ja, zatiaľ rómske média nepovedali ešte posledné slovo, i keď prácu ktorú vykonávame robíme bez finančnej odmeny...
Ostáva mi veriť, že sa na mediálnom trhu uvolní viac mesta aj pre rómske média...
Jozef Kmeťo
Zdroj: Romano Nevo Lil
RPA- redaktorka Jarmila Váňova
