Som Róm... bývam a žijem v Bratislave... no, v Bratislave akoby sa Rómovia hanbili za to, čím sú. Málo Rómov, aj keď je na nich vidieť, že sú Rómovia, sa hlási k svojej kultúre, k svojej národnosti! Dôvody poznáme...!?
Chceme, aby si nás majoritná spoločnosť vážila, mala nás v úcte, ale prečo vlastne?! Keď si my sami nevážime seba? Máme my Rómovia blízko jeden k druhému? Vieme sa navzájom dohodnúť? Jeden čas som písal pre Rómske noviny... veril som, že o moju prácu niekto stojí, veril som, že treba písať pravdu o nás ... Som presvedčený, že pokiaľ sa nenaučíme pozrieť do vlastných radov, nepohneme sa z miesta...
Moje písanie narážalo od začiatku na prekážky, nebudete veriť, ale cenzúra, aj v dnešnej dobe existuje. Je v rôznych podobách, ako povedala jedna známa, ktorú nebudem menovať "Pane bože, my sme rómovia, nemôžete pán Kmeťo písať proti nám!"
To proti nám, boli články, v ktorých som chcel poukázať na naše zmýšľanie a konanie, vďaka tomu sa moje články nedostali do Rómskych novín, a keď sa dostal nejaký môj článok do novín, bol upravený v mene Rómskej politiky. " My sme tí dobrí, a oni sú tí zlí!!! "...
Moje myšlienky sa nepáčili, a tak spolupráca začala stagnovať, neskôr sa dostala na bod mrazu, spoluprácu som ukončil... Pýtam sa: „Aký život vlastne žijeme? Naozaj žijeme ten náš Rómsky život, aký by mal byť?“ Život hrdý na našu kultúru, na piesne a ľudí, ktorí pre nás niečo urobili?
My žijeme život urazených, dotknutých, ponížených ľudí, ľudí ponížených „majoritnou spoločosťou“! A v tom väčšina z nás vidí naše „rómstvo“. "Som Róm, ublížili mi", hovoríme.... Ale ja hovorím: „Tak nám treba!“ Veď čo vlastne chceme?
Nestaráme sa o našu kultúru, my sami robíme málo preto, aby naša kultúra sa rozvíjala, aby rástli jej hodnoty! Medzi Rómami platí jedno staré porekadlo" gádžo nás nenavidí, ale cigán cigána utopí v lyžičke vody"... Róm róma poníži, pošpiní, v rómských getách sa rozmáha úžera, alkoholizmus, fet a drogy sú na dennom poriadku, o fetujúcích deťoch, či celých rodinách písať nebudem, lebo je to zbytočné... Incest, slovo, ktoré u normálneho človeka, vyvolá minimálne zimnicu po tele, je v getách nie tak neznámy pojem...
Ruku na srdce milí Rómovia, ktorí z Vás by chcel za suseda Róma z geta? Viete si predstaviť, že by ste žili v gete? Jedno staré príslovie hovorí: "Na chudobe, česť netratíš..." Mnoho Rómov žijúcich v getách tú česť stratilo... Dnes Rómovia sú vnímaní iba cez getá, ako by ani neexistoval iný pohľad, akoby naša kultúra, pramenila z giet plných špiny a neúcty človeka k človeku. Neviem ako riešiť túto situáciu v getách, ale som presvedčený, že to prihráva neofašisticky zmýšľajúcím ľuďom, ktorí situáciu v getách majú ako ospravedlnenku pre svoje "čierne" myšlienky... Naučme sa písať pravdu, myslím si že to je prvý krok k sebaúcte a riešeniu naších problémov...
Jozef Kmeťo
