Aké hlboké je more...

... sú úvodné slová, krásnej a dojímavej piesne, ktorá bola aj úvodnou piesňou filmu "Všichni moji blízcí".  Pri počúvaní tejto piesne sa mi tiež vynára mnoho otázok, na ktoré sa budem snažiť  hľadať odpoveď v mojom článku...

Aké hlboké je more? Neviem, ale ako hlboká je ľudská duša, v ktorej drieme túžba zopakovať jednu z najtragickejších tragédií dejín ľudstva... Osvienčim - obyčajné slovo.... Slovo, ktoré u mnohých ľudí zanechalo tie najväčšie následky ako na tele, tak i na duši, či na rozume. Pre väčšinu je to iba slovo, no v skutočnosti to bol vyhladzovací tábor. 
Osvienčim sa stal symbolom bezprecedentného zločinu, kde bolo zmarených 1,5 milióna ľudských životov, prevažne Židov, ale i politických väzňov, vojnových zajatcov a Rómov. Uplynulo 65 rokov od oslobodenia tábora smrti Osvienčimu, ľudstvo pokročilo vo vede a technike, poznáme a rozlúštili sme ľudský genóm, a však nevieme skoncovať zo zlom ktoré, drieme v mnohých ľuďoch.

Ako hlúpy je čas? Ten čas je naozaj hlúpy, ako ináč by som mal nazvať snahy niektorých nacionálno orientovaných  extrémistov a ich sympatizujúcich prívržencov. Avšak najhorší sú takzvaní tichí sympatizanti...  Môže to byť váš sused, kolega v práci, alebo dokonca aj váš kamarát.  Ten čas je naozaj hlúpy, nevieme, nechceme, nemáme záujem byť ľuďmi, a neustále hľadáme nejakého "vnútorného nepriateľa, zradcu a najlepšie zradcu národa"...  Bojím sa dňa, keď hlúposť znovu dostane šancu, ukázať svoju silu...

Prečo sa ponáhľalo kuriatko? Príbeh rómskych detí z giet a osád sa často podobá na hororové scény. Ich príchod na svet nie plánovaný, alebo vrelo očakávaný. Narodili sa, lebo ich matka, väčšinou sama ešte dieťa, skončila v posteli s mužom, ktorému ju práve predali rodičia, alebo ju niekto z osady prinútil k pohlavnému aktu. Možno práve jeho mladí rodičia hľadali kúsok ľudského tepla, krásu v tej najprimitívnejšej forme - v pohlavnom styku. Smutné, ale reálne... Aké odlišné od príbehu detí, ktoré sú očakávané a na ich príchod sa teší celá rodina. Tu im nikto nechystal izbičku a nebehal po obchodoch nájsť tie najkrajšie dupačky. Ich príchod na svet, je len možno ďalšou príležitosťou opiť sa do nemoty a možno pracovať na sestričke, či bračekovi... Psychológia tvrdí, že prvých 18 mesiacov je kritickým pre vývoj dieťaťa. Čo si myslíte, že zažívali tieto deti počas svojich prvých 18 mesiacov. Ak vaša odpoveď bola, že lásku, prijatie a bezpečný domov a prostredie, tak je to omyl. Zažívali hlad, špinu, zanedbanie základných potrieb, násilie, strach. A oni deň po dni sa učili adaptovať sa na toto prostredie a prežiť. To, že sme ich videli behať nahé v blate a smiať sa, nesvedčí o ich šťastí a spokojnosti. Ale sú to len deti, ktoré aj v takýchto kritických podmienkach dokážu byť spontánne.

Deti by nemali takto vyrastať. Mali by sa rodiť milujúcim rodičom, ktorí ich budú chrániť a milovať. Mali by vyrastať v slušnom a bezpečnom prostredí, kde by ich rodičia a spoločnosť pripravovala na plnohodnotný život.  V tomto prípade krutá hlúposť ...

Kam sa preto ponáhľaš kuriatko, kam tvoje nôžky vedu tvoje kroky. Či nevidíš, že ten čas je hlúpy? Kam sa ponáhľaš kuriatko špinavé, či nevidíš, že si na teba brúsia zuby šelmy "z čistého národa"?  Nemáš pokoj doma, nemáš pokoj u mamy, otec je iba ruina chlapa.  Nechoď do pazúrov šeliem "z čistého národa" roztrhajú ťa, mysliac si pritom, že aj tak ťa v živote nič dobré nečaká, a že ti vlastne robia dobrú službu...

Mojím presvedčením je úcta človeka k človeku, a snaha pochopiť aj toho druhého... pomôže aj kuriatkám z osád a giet - kde morálka a hodnoty človeka sú na bode mrazu??!

Jedno staré príslovie hovorí: "Na chudobe, česť netratíš..." Mnoho Rómov žijúcich v getách tú česť stratilo... Róm róma poníži, pošpiní, v rómských getách sa rozmáha úžera, alkoholizmus, fet a drogy sú na dennom poriadku, o fetujúcích deťoch, či celých rodinách písať nebudem, lebo je to zbytočné... Incest, slovo, ktoré u normálneho človeka, vyvolá minimálne zimnicu po tele, je v getách nie tak neznámy pojem...

Dnes Rómovia sú vnímaní iba cez getá, ako by ani neexistoval iný pohľad, akoby naša kultúra, pramenila z giet plných špiny a neúcty človeka k človeku. Neviem ako riešiť túto situáciu v getách, ale som presvedčený, že to prihráva neofašisticky zmýšľajúcim ľuďom, ktorí situáciu v getách majú ako ospravedlnenku pre svoje "čierne" myšlienky...

Ako vysoko je hviezda? Neviem, ale ako ďaleko sú od nás hviezdy, tak ďaleko je úcta človeka k človeku. Do oči bijúca segregácia a izolácia našich ľudí na všetkých postoch spoločenského života. 
Mnohí ľudia nás špinia, ukazujú na nás prstom. Mnohí ľudia dokážu nenávidieť už malé dieťa len preto, že je rómske, prispieva k priepasti a k diaľke porozumenia medzi našimi a vašimi ľuďmi.

Všetci moji blízki, ako preukrutný je mráz v našich srdciach? Už sa nevieme ani na seba usmiať, či pekného slova povedať.  Niekdy sa už nevládzem pozerať na krutosť a hlúposť mnohých ľudí. Ani mnohí rómovia nie sú iní, podobajú sa tých, na ktorých kričia rasisti... Aká dlhá bude cesta, kde stretnem ľudí...

 

Jozef Kmeťo

 

 

 

 

 

Autor: Jozef Kmeto | pondělí 14.6.2010 17:10 | karma článku: 10,20 | přečteno: 1423x