Hovorí sa, že čo môžeš urobiť dnes, odlož na pozajtra, nech máš dnes a zajtra voľno. Dnes mám voľno a tak píšem. Píšem o niečom, o čom som ešte nikdy nepísala. O svojom kuchárskom umení
Nie, že by sa nebolo čím pochváliť. Celý život som kŕmila troch vlčiakov v chlapskej koži oblečených a oni doteraz vypadajú veľmi dobre a hlavne zdravo. Vždy boli statoční a majú aj tuhý korienok. Som rada, že prežili.:-)
Odkedy žijem sama, vareniu a príprave jedla nevenujem veľkú pozornosť. Jednoducho mi robí problém navariť jednu porciu a vziať si biely jogurt z chladničky je omnoho jednoduchšie. Dnes sa ale stal zázrak a ja som mala na večeru gule, ktoré by mi aj chlap závidel!
Mám jedného kamaráta, šéfkuchára, ktorý má jeden veľmi vtipný blog a v ňom píše zaujímavé recepty, príbehy a postrehy z ciest. No a ja som sa rozhodla, že mu dnes trochu zafušujem do remesla a zároveň sa s Vami podelím o extázu zázraku, ktorý som pred chvíľkou uvarila a ochutnala.
Moja mamka tomuto guľatému výtvoru hovorila „slivkové guľky“. Kedysi, ako mladá odvážna gazdinka, som sa ich aj pokúsila pre mužstvo uvariť, bohužiaľ to skončilo dosť tragicky. Bola som z nich polepená aj na uchu aj na bruchu, v hrnci sa mi všetky slivky bezostyšne vyzliekali donaha, ja som ich naháňala v čoraz mútnejšej zemiakovej vode, ktorá sa však, po miernom ochladnutí, dala nakoniec použiť ako výborné univerzálne lepidlo. Je to neuveriteľné, ale fungovalo aj na nerezovú oceľ. Jednoducho nešlo odlepiť od hrnca. Škoda len, že som si svoj výtvor vtedy nepatentovala, lebo teraz som už mohla byť za vodou! Za to dnes si svoj recept zapamätám, pretože tie moje dnešné gule naozaj stoja za to. Pokiaľ Vás zaujíma recept na ich prípravu, čítajte ďalej.
Gule podľa mňa – postup prípravy:
V sobotu si musíte chytiť nejakú peknú depku a držať si ju až do nedele. Medzitým sa dáte do chatovania s dvomi kamarátmi, ktorí Vám, nezávisle na sebe píšu, že majú depku, že sa im nechce žiť, dokonca ani súložiť a že nemajú silu ani gule na to, aby svoj tragický život zmenili. V priebehu povzbudzujúceho dohovárania raz tomu, raz tomu, uvidíte na stole misku sliviek, ktorú ste mali zjesť už pred týždňom, a tak postavíte na sporák 8 zemiakov v šupke a dáte ich variť. Medzitým povysávate, postavíte pračku a na zemiaky si spomeniete vo chvíli, kedy ich už netreba zlievať. Po vychladnutí, tzn. na druhý deň, ich strčíte do chladničky a necháte v ďalšom zabudnutí odležať. V pondelok, po príchode domov, hľadáte svoj biely jogurt k večeri a narazíte na hrniec plný varených zemiakov. V tom momente vám znovu píše smutný kamarát a vy si uvedomíte, že jediný spôsob, ako mu pomôcť, je ísť mu akčným príkladom nevzdávania sa. Namiesto jogurtu a vyložených nožičiek u telky ošúpete prechladnuté zemiaky, jemne ich nastrúhate, jemne posolíte, zasypete hrubou múkou, pridáte jedno posledné vajíčko a s iskrou vášne spracujete cesto. Vyvaľkáte ho na cca 0,5 cm plát, nakrájate na štvorčeky veľkosti slivky a idete si pre slivky. Keď zistíte, že polka z nich je plesnivá, zostalo vám cesto aj na šúľance. Medzitým postavíte vodu do veľkého hrnca, v inom začnete smažiť strúhanku a to za neustáleho miešania. Frajerky ako ja začnú aj súbežne obaľovať umyté a usušené slivky do cesta a tvarovať z nich gule, presne podľa svojho Gusta. Tento spôsob prípravy spôsobí, že sa cesto nelepí, ale zároveň bez problémov zalepí to, čo zalepiť má. Slivky. Potom už nezostáva nič iné, len tie gule nahádzať do vriacej, nežne osolenej vody a počkať si, kým vyplávajú na povrch. Kto nie je z rodu „Babica“, ten na vyberanie gulí použije dáke náčinie a nakoniec ich vyváľa v pripravenej osmaženej strúhanke. Najlepšie sa natriasajú na pekáči. A než sa do nich, pekne posypaných cukrom pustíme, nesmieme zabudnúť na to najdôležitejšie!!!! Vytiahnuť mobil, gule si vyfotiť a ukázať ich na všetkých dostupných sociálnych sieťach na svete. Niet nad to ísť príkladom! Dobrú chuť, hlavne k životu. To ostatné príde samo, pokiaľ to my sami nebudeme stále odkladať... :-)
