V rámci svojho životného reštartu som si naordinovala pár veľkých osobných výziev. Dospela som totiž k presvedčeniu, že človek by si nemal dávať malé ciele, pretože je od prirodzenia lenivý. Ja som toho ukážkovým príkladom.
Takže si treba povedať: "Dnes skočím do výšky 10 metrov!" No a potom skočíme len pol metra, ale!!! Vždy lepší malý skok než žiadny. Ja som sa rozhodla, že moje príspevky budú zmesou česko-slovensky písaných, poeticko-pesničkových príbehov, ktoré budú vypovedať o mojej objavnej ceste osobného rozvoja. Nechcem byť totiž neužitočná a rada by som sa aj ja zapísala do análov tohto sveta ako múdry a životom vyšľahaný vymysliteľ, ktorého postrehy, votknuté do pesničiek, budú inšpiratívne a prospešné aj iným ľuďom. Múdri sa totiž učia na cudzích chybách, no a my, ostatní, na vlastných.
Nedávno som mala vzácnu návštevu v mojej postieľke a ráno som si povedala, že za tento čarovný zážitok musím svoju vnučku obdarovať a niečo ju naučiť. Má tri rôčky a občas jej reči nerozumiem. Napríklad mi chvíľku trvalo, než som pochopila, že "pani motorka" je "pani doktorka" . Začala som teda od nacvičovania "d". "Stellko, řekni: dům, doktorka, dáma, děda, den, domeček,... a co ještě? Co ještě? "Například debil!" Netušila som, že malé deti majú takú pamäť a že moje vnúča okamžite pochopí, že babička prestrelila. Aby mi svoju prevahu dala jasne najavo, začala s novým slovíčkom, krásne vyartikulovaným, tvoriť nasledujúce vety: "Maminka je debil (v tej chvíli sa mi prudko zvýšil tlak), tatinek je debil,...babika je debil", v tom som jej dávala za pravdu a keď videla moju deletujúcu tvár, na záver hanácky skonštatovala: "Já šu taky debil!"
Čo z toho plynie na záver? Možno kúsok pesničky "Kolibrík alebo balada o malých vtákoch"
Že je malé neznalé to nemusí byť pravidlo
Veď aj malý gašparko vie zahrať veľké divadlo
Nezáviďte iným za to, čo im behá po dvore
Buďte radi za všetko, čo máte doma v komore... :-)
No a ja som vďačná nielen za to, čo mi visí či nevisí v komore, ale za celý zoznam bytostí, vecí a udalostí, ktoré robia môj život krajší. Ak to vy takto necítite, skúste si večer napísať zoznam, za čo ste v živote vďační. Zlepšuje sa po tom zrak a prichádza osvietenie. Napríklad ja som dostala odpoveď na otázku, kto je v dnešnej dobe vlastne normálny. Dovolím si tvrdiť, že na 100% sú to malé deti. Je najvyšší čas sa zamyslieť, niečo sa od nich naučiť, nebyť za debila a zvyšok si domyslíte :-)
Pekný večer, pekný deň a pekný život plný múdrych ľudí Vám z celého srdca praje vaša bosorka, poučená kantorka a tiež autorka, ktorá si dala poriadne veľký cieľ a záväzok, že takýchto darčekov dostane moje vnúča osemnásť! :-)
