Zabratím južných území Slovenska po 2.novembri 1938 si Maďarsko, ako tak polepšilo a ľudia, teda najmä Maďari, sa tomu veľmi tešili. Vstupujúcim vojskám Maďarského kráľovstva sa stavali slávnostne vyzdobené brány, rečníkom slávnostné tribúny, kostolné zvony bolo počuť naďaleko, ľudia výskali a plesali radosťou opätovnému prinavráteniu tam,kde vždy patrili, pod Svätoštefánsku korunu. Ani u nás nebolo inakšie, len s tým rozdielom, že v našom regióne sa hranica upravovala na dvakrát, čo spôsobovalo veľkú nervozitu, pretože ak vám hraničná čiara pretne dedinu,dvor, lúku,les a dokonca ani do krčmy sa nemôžte dostať, teda tak nešťastne, ako v našom prípade ,nuž hneď je oheň na streche.
Bolo to až tak rýchle,že nás to doslovne prekvapilo, ale pilot musel byť večer najskôr ožratý lebo prvé kolečko mu absolútne nevyšlo, keď síce pálil zo všetkých palubných zbraní, no efekt nulový, akurát čo gazdovi na jeho veľkom dome odstrelil kus komína. Nás amikova nepresná muška iba tešila pretože sme sa stačili poschovávať v okolitých maštaliach, tí šťastlivejší aj v pivnici pri dome. My menej šťastliví sme z poza okien, ale za hrubými kamennými múrmi vyzerali, aké bude druhé kolo. Ak vôbec nejaké bude. Pilót sa nevzdával a tentokrát to zobral z druhej strany, čo bolo prekvapujúce, pretože po prvom kole bol už ako tak zastrieľaný. No, toto bol nováčik, pretože starý harcovník, aj keby večer flámoval, na druhy krát by sa naisto strafil. Jeho zbrane pálili, ale schytala to iba naša maštaľ a kúsky škrídiel, omietky, dreva nám zabubnovali na prilbách a mali sme na sebe všetky pavučiny možno ešte z čias cisára Wilhelma I.
Tretie kolo bolo najúspešnejšie, pretože strieľať po budovách na nejakej farme a po niekoľkých vojakoch bolo o ničom, ale strieľať po technike, čo predstavovali dve naše autá plus poľná kuchyňa, to už malo nejaký význam, čo sa asi aj domáci pán chystal v momente náletu povedať nášmu veliteľovi : " Schovajte tie auta do stodoly, počasie nasvedčuje, že amíci budú poľovať ! ".. a tak v poslednom kole trafil pneumatiku na nákladiaku, ktorú sme mali za dvadsať minút vymenenú. Štvrté kolo vzdal, najskôr letel hľadať väčšie ciele, ale pre nás to bolo poučenie, ako vyšité. Ak je pekné, jasné počasie, s technikou nech je akákoľvek sa nevytŕčaj, a maj oči i uši v maximálnej pohotovosti.
Sedliak bol strašne rozčúlený a ani sme sa mu nečudovali. Taká školácka chyba . Vojaci SS mali svoje auto schované, my len tak, na dvore, čo samozrejme musel zaregistrovať letecký prieskum . Veliteľ pri čítaní rozkazu vyčlenil partiu štyroch chlapcov na opravu striech a komína a troch, ako výpomoc na gazdovstve. Sedliak sa skľudnil a podal na znak súhlasu majorovi ruku . Ešte pred pár týždňami tu mal vojnových zajatcov,chlapcov z Ukrajiny, ktorých mu pridelila jeho nacistická strana a dnes na túto veľkú farmu ostal s vojnovými invalidmi a ženami. O synoch, ale aj vnukoch slúžiacich v SS nepočul dobrých päť mesiacov .
Rozkaz prečítal major pred nastúpenou jednotkou: Dnešný deň bol vyhlásený, ako hygienický, bude vydané čisté prádlo, od zajtra sa bude stavať nová telefónna linka, ktorej trasa sa upresní.
A tak majiiteľ farmy vytiahol všetky kotle, starú vaňu,drevené koryto, narúbali sme drevo a zohrievala sa voda a v poľnej kuchyni vyčlenená skupina varila hustú polievku s mäsom,veľa zeleniny a zemiakov tzv. Wehrmachtsupe .
Bola to lepšia podívaná, ako celovečerný film, dokonca aj stará gazdiná vyšla na verandu a s ňou nevesty, slúžky a dokonca aj vnučky . Bodaj by nie, kedy mali možnosť vidieť tridsaťjeden šestnásťročných, šantiacich, a k tomu nahatých maďarských chlapcov behať po dvore. Pre nás to bola zábava a keď sme zistili, že máme aj divácku a dokonca ženskú kulisu, bláznili a behali sme po dvore ešte viac. Chlad stále zimného obdobia vôbec nevadil, za tie dva mesiace sme boli otužilí natoľko, že ani jeden z nás nikdy nebol nachladnutý, ani sopľavý,ani chrchľavý. Najviac sme sa nasmiali, keď zopár chlapcom sa postavil... jeden sa tak hanbil, že ušiel do stodoly, ostatní držiac si svoje údy napodbňovali slávnostný pochod dvíhajúc vysoko nohy, až sme sa skoro popukali od smiechu a s nami aj ženy na verande. Navzájom sme si poumývali chrbty, niektorí čo mali dlhšie vlasy,kamarát ich ostrihal, a šup do úplne čistého spodného prádla, čisté košele, ponožky.
Fantastický pocit prejsť takýmto kúpeľom, byť oblečený v čistom a mať teplé jedlo, ktoré už rozvoniavalo celým dvorom.
