Zabi, a nedaj sa zabiť. / 7. /

Nemecká vojenská mašinéria aj napriek viacerým pokusom zmeniť priebeh vojny bola po zvrátení bitky v Ardenach v koncoch. V podstate vtedy už bolo všetkého nedostatok, i keď ako som bol svedkom, najmä podzemné obrovské premyslené komplexy za účasti vojenských zajatcov stále chrlili protilietadlové delá, pechotné zbrane, tanky a najmä muníciu všetkých druhov . Pri našom prvom vojenskom sústredení v kosoštvorci Munchen, Augsburg, Ingolstadt,Mainburg, Landshut sme po náletoch amerických bombardovacích lietadiel mali za úlohu opravovať a dať do chodu poškodené telefónne linky, čím nechtiac sme sa dostali aj k jednej z podzemných fabrík produkujúcej rôzny zbrojný arzenál .

prísaha ešte detí do Waffen SS r.1945

Kamaráti v našej jednotke boli všetko hlboko veriaci katolíci. Ráno, večer, a každý s modlitbou, v hraničných situáciach modlitba k Matke Božej, ak bol čas v priebehu presunov a postáli sme v dedine, mestečku, vždy bola snaha navštíviť kostol, ak bol kňaz na fare, aj svätá spoveď. Nemali sme za zadkom, ako doma, starších súrodencov, otca, matku alebo strýka. Tu bolo nutné spoľahnúť sa predovšetkým sám na seba, kamarát na kamaráta, mať vedľa seba kus šťastia, nebyť v nesprávnu hodinu na nesprávnom mieste a v tom nám pomáhala modlitba,viera v nášho Pána, na ktorého, ako aj na jeho presvätú Matku, sme sa v modlitbách obracali: " Presvätá Mária Matka Božia, nikdy nebolo počuť, aby bol niekto opustený, kto sa utiekal pod tvoju ochranu, teba o pomoc a príhovor žiadal. Matka Božia ja touto dôverou povzbudený k tebe prichádzam, k tebe sa uchyľujem,ja úbohý a nehodný hriešnik, svätá Mária Matka Božia neopúšťaj ma a vyslyš moje prosby. Ámen. "... a potom nasledovali prosby za rodičov, súrodencov,celú rodinu,kamarátov, za skoré ukončenie vojny,za zachovanie môjho zdravia a za ochranu pred všetkým zlým.

Ešte za brieždenia má zobudil veliteľ. Iba tak potiahol ma za rukáv, prstom na ústa naznačil, aby som nechal kamarátov spať a oznámil:" Ideme na veliteľstvo... " od šoféra som sa dozvedel,že musíme vziať poľnú kuchyňu, proviant,čisté spodné prádlo, košele a všetko, čo vojak, ak to ide by mal mať v poľných podmienkach k dispozícii , teda my a naša jednotka v podmienkach na farme. Handrou som prešiel hore dolu svoju karabínu, ako sme my hovorili kvér alebo Gwehr 43,zapol remene,skontroloval taschenpatrone a feldflasche, ešte pozrel a zo zvyku, či je zbraň zaistená a naskočil na korbu . V podstate od posledného útoku amerického letectva mi uniforma, ako tak uschla a aj keď som ju chcel od blata očistiť, ostalo iba pri tom, pretože krv a zbytky hliny vytvorili nepredstaviteľné fľaky, ktoré aj napriek snahe a za pomoci soli nešlo nijako dať do poriadku. .

Veliteľ jednotky, Rakušán, niečo po štyridsiatke, hodnosťou major, počas celej vojny v týlovom zabezpečení, špecialista na spojársku techniku, na telefónne ústredne, na telefónne spojenie, ale najmä dobrý človek a veliteľ. Ťahali sme to spolu od Mníchova, kde nás aj vyzbrojili a vycvičili v spojarine . Už samotná výzbroj hovorí, že skôr by sa patrilo zaradenie do jednotky granátnikov, ale on presadil, aby sme robili to, načo nás vycvičil, ale karabíny nám už ponechali, asi podobne ako guľomet MG 42. Z Hitlerovho rozkazu a najvyššieho Nemeckého velenia všetci bojaschopní dôstojníci sa museli hlásiť na západnom alebo východnom fronte a tak majorovi prischla naša jednotka a zadelenie do formujúceho sa obranného postavenia siedmej armády.

Mal som šestnásť preč, tak ako všetci moji kamaráti, boli sme ročník 1928, a dnes nás zaradili do obrannej línie Nemeckej armády medzi rieku Rýn a Čiernym lesom, kde ak počasie prialo najväčším nebezpečím boli poľujúce americké lietadla, ktorým nevadilo vystreliť si na cyklistu, na konský povoz, na chodca, jednoducho za Rýnom mali letiská, dostatok munície,teplé jedlo a sprchu, pravdepodobne aj pekné Francúzsky, ale naisto, čo nemali,to bol vzdušný odpor Luftwaffe. Jednoducho boli pánmi neba, ale napriek tomu počas celej doby môjho pôsobenia v siedmej armáde amíci nemali odvahu prekročiť v tomto pásme rieku Rýn. A my sme boli iba radi, z našej strany nebolo začo bojovať.

Nominujte autora do ankety Bloger roku

Autor: Jozef Varga | středa 16.12.2009 7:17 | karma článku: 9,71 | přečteno: 980x
  • Další články autora

Jozef Varga

Ako krkavci / 60. /

30.3.2023 v 13:23 | Karma: 0

Jozef Varga

Dvojí život / 15. /

28.3.2023 v 14:45 | Karma: 0