V jenotke sa hovorilo, že každú chvíľu bude podpísaná nemecká kapitulácia a bude koniec vojny . Toto bola najpotešujúcejšia správa od kedy som bol odtransportovaný do Nemecka . Ale u nás sa stále bojovalo a tak som nemohol nechávať nič na náhodu a dávať si pozor ešte viac, aby som posledné hodiny vojny prežil bez ujmy na zdraví .
Prísaha ešte detí do Waffen SS / Bundesarchív /
Veliteľov ťah obísť dedinu z druhej strany bol správny ,a že na tejto strane ponechal malé družstvo s guľometom bolo taktické .
Útok z oboch strán horských strelcov prekvapil natoľko,že z viacerých domov sa nepriateľ začal vzdávať, síce boli to len štyri domy, ale aj to pozdvihlo bojovú náladu .
Najťažšie bolo dobiť dom kde bolo veliteľstvo nepriateľskej jednotky. Síce guľomet sme načas umlčali, čim sme sa dostali neďaleko nepriateľa, ale napriek všetkému sme mali ďalších dvoch mŕtvych a jedného zraneného.
Zabarikádovaní Nemci nechceli o kapitulácii ani počuť . Pravdepodobne mali dostatok streliva a o výhodnej polohe ani nehovoriac .
V priebehu ďalšej hodiny sa vzdal v okolitých domoch zbytok nemeckej posádky len veliteľské stanovište, kde mohlo byť asi pätnásť vojakov stále odolávalo .
Vypálili sme z mínometov aj posledné granáty, strecha domu bola v plameňoch, ale z prízemia sa stále ozývala streľba, síce nie už tak intenzívna, ale predsa len sme sa museli mať stále na pozory .
Krycou paľbou sme sa postupne dostávali bližšie a bližšie k poslednému odporu až sme sa zastavili pod prednými oknami a prízemie sme zahádzali granátmi a po prvýkrát som mal možnosť vidieť v akcii plameňomet . Na našej strane pribudli ďalší dvaja zranení a jeden mŕtvy.
Bol to nepredstaviteľne ťažký boj, veď jedna štvrtina nášho mužstva bola vyradená a koniec útoku kde nič, tu nič .
Napriek týmto všetkým akciám sa posádka neponáhľala s kapituláciou. Presnou streľbou som zložil dvoch Nemcov, ale ostatné bola iba krycia paľba, tak aby naši mohli vstúpiť do budovy . Keď sme oknami opätovne prízemie zahádzali oknami, kde tu sa z jedného okna vystrčila tyč s bielou handrou a z domu postupne vyšlo šesť vojakov a dôstojníkov navzájom sa podopierajúc, viacerí s rukami nad hlavou .
Veľa ich neostalo . Zbytok padol pod našimi strelami a granátmi . Vzdávajúci sa vojaci boli všetko chlapci okolo osemnásť rokov, ale nato, že boli takí mladí bojovali hrdinsky a so cťou .
Toto bol jeden z najťažších bojov aké som zažil . Mladí horskí strelci vedeli vynikajúco a presne strieľať, keby sme pokračovali v nepremyslenom útoku boli by sme stratili dve tretiny mužov .
Zajatcov sme postupne prehmatali, čim som sa stal majiteľom tabatierky a pekného vreckového noža, ale po chvíli som tabatierku Nemecovi vrátil a pridal som mu do nej zopár cigariet Chestrfield . Ten sa na mňa nechápavo pozrel, ale ja som ho po pleci pobúchal a povedal : Das ist gut , načo vojak zareagoval iba danke .
Nik z nás si túto vojnu nevymyslel a vybíjať sa na zajatcoch nemalo zmysel, i keď neviem keby bolo opačné garde, ako by sme dopadli my .
Veliteľ privolal vysielačkou nákladne autá a my sme na ne naložili všetkých zranených včítane Nemcov, ktorých náš felčiar ošetril, obviazal rany, podal injekcie proti bolesti . Zbytok jednotky, ktorý sa nedostal na Studabakery išiel po vlastnej osy podobne ako nemeckí zajatci .
V podstate som bol rád, že je koniec dňa a najmä koniec bojov, jednoducho mal som toho plné zuby. Padol mi kamarát a ďalší bol zranený a aj to bolo príčinou, že som bol taký skleslý, bez nálady .
Večer sme dorazili do tábora a veliteľ nám oznámil, že máme jeden týždeň voľna a že ideme do tylu si oddýchnuť . Veď bolo aj na čase, i keď ja som opätovne očakával, že má preradia do inej jednotky a budem musieť bojovať ďalej tak, ako sa to stalo naposledy. Ale na šťastie nič sa neudialo a my na druhý deň sa vyberáme do neďalekého mestečka, kde máme ubytovanie v škole a horskom hotely, kde sú civilisti, krčma, americké zásobovanie a najmä kopec dievčeniec .
Všetci sa prezliekajú do vychádzkových rovnošiat jedine ja, ktorý som túto vymoženosť nefasoval, ostávam v bojovom oblečení. Ale mne to nevadí hlavne, že máme kľud a pokoj od vojny .
