Zabi, a nedaj sa zabiť / 61. /

Prvý májový týždeň 1945 znamenal zníženie bojovej aktivity najmä z nemeckej strany, ale naša jednotka naďalej sondovala v blízkosti frontovej línie pohyby malých,ale veľmi dobre vyzbrojených a vycvičených nepriateľských jednotiek . Teda velenie nechcelo podceniť situáciu a neprestajne vysielalo americké bojové skupiny do tých časti v okolí frontu, kde boli lokalizované nepriateľské oddiely .

časť trestného komanda Edelweiss Slowakei / Bundesarchiv /

A tak naša jednotka hneď na druhý deň po úspešnej akcii v neďalekej dedine je vysielaná do ďalšej horskej obce, kde prieskum lokalizoval menší oddiel nemeckých horských strelcov.

Aj keď dobité územia v blízkosti frontu boli naše, no neboli stabilné a naša armáda nemala také sily, ktoré by dokázali kontrolovať každú osadu a tento stav absolútne vyhovoval nepriateľovi, ktorý toto využíval na svoje operácie, čo spôsobovalo nemalé problémy najmä v zásobovaní a taktiež situácia sa stávala neprehľadnou .

Rozprával som sa s veliteľom a po tomto rozhovore som tak trocha nesvoj. Podľa situácie na jednotlivých frontoch vojna sa chýli ku koncu a tak som sa pýtal, že či po skončení bojov má pustí domov.

Teda žiadal som veliteľa, že po kapitulácii by som chcel odísť a najlepšie by bolo, aby som sa mohol vrátiť domov k rodine . Veliteľ povedal, že to nie je v jeho právomocí a pravdepodobne o tom rozhodne velenie, ako so mnou ďalej .

Bol som presvedčený, že po skončení vojny odovzdám zbrane a všetko, čo patrí armáde a pôjdem svojou cestou s tým, že na cestu dostanem nejakú stravu a potvrdenie alebo priepustku, že som bojoval na strane Američanov a pôjdem si svojou cestou. Ale podľa všetkého toto asi nebola taká jednoduchá vec.

Ráno sme sa naládovali na Studabakery a poď ho na ďalšiu akciu.  Mal som už vojny plné zuby, no podpísal som prísahu a tak musím bojovať až do samého konca alebo dovtedy, kým Američania mi nedovolia odísť domov.

Osada mala asi tridsať domov, v strede malá kaplnka so zvonicou a s jedným obchodom s neveľkou krčmou.

Veliteľ si dal predvolať richtára a ja som robil tlmočníka.

Kedy tu boli naposledy nemeckí vojaci ?  Bola prvá otázka.  " Vojaci dodiny chodia každý deň, aj dnes ráno tu boli. Američania tu boli iba raz aj to taký malý prieskumný oddiel. "  Ako boli vyzbrojení  a koľko ich bolo ? " Ako horskí strelci a bolo ich asi tridsať . "  Ktorým smerom odišli ?  " Odišli na juhozápad . "  Veliteľ pozrel do mapy a zamrmlal si : Juhozápadne sa nachádzala ešte jedná menšia osada .  Na mape ukazuje richtárovi osadu a pýta sa : Koľko domov tam je a koľko ľudí tam žije ? " Dvadsaťpäť domov a asi šesťdesiat obyvateľov . "  Podľa mapy ďalej už boli iba lesy a kopce. Tam by mohli byť .

Veliteľ dáva rozkaz nasadať na korby nákladných aut.  Zvezieme si iba za dedinu, maskujeme autá a ďalej ideme peši .  Spomínana osada sa nachádza v blízkej a úzkej doline . Snažíme sa do osady dostať lesom odkiaľ aj pozorujeme dianie v dedine .

V spodnej časti sa nachádzajú zátarasy a cestu kontroluje ťažký guľomet. Ďalší guľomet sa nachádzal na streche jedného z kamenných domov. Najslabšie miesto bolo v hornej časti, kde postávali iba dvaja vojaci a pred nimi bol kryt z pieskových vriec. Najväčším nebezpečím bol ťažký guľomet na streche, ktorý mohol kontrolovať celú dedinu.  Ten dá určite veliteľ zlikvidovať mínometmi .

Ale veliteľ sa do tejto bojovej akcie nehrnie. Chce ešte presne lokalizovať, kde sa nachádza veliteľstvo jednotky, teda miesto, kde je najväčší pohyb vojakov. Ako predpokladal, tak aj bolo. Nemecký štáb sa nachádzal v dome s guľometom na streche. Jednak to bol najväčší a poschodový dom v osade a zároveň obchod spolu s krčmou, mal silné kamenné múry, ktoré museli  niečo zniesť.

Rozkaz znel mínometmi zničiť postavenia guľometov a nepriateľský štáb .  Prvé granáty dopadajúce na ciele boli veľmi presné a guľomety umlčali .  Ďalšie sa sústredili na kamennú budovu, ktorej strechu zpálili . My sme sa v zápäti pohli do dediny zháňajúc prírodne kryty.  Predsa len sme vstúpili do doliny a všetké domy boli na okolitých kopčekoch a naše bojové postavenia mal nepriateľ ako na dlani.

Nemci boli tak prekvapení,  že ich odpor bol skoro nulový. Ale po niekoľkých minútach sa z mnohých domov ozývala streľba, čo znamenalo, že sa nepriateľ spamätal a začal klásť odpor . Na vlastné oči som videl, ako boli zasiahnutí naši dvaja vojaci a postup sa zastavil . Fakticky skoro z každého domu sa ozývala streľba  a bola to veľmi presnás streľba pretože v priebehu niekoľkých minút sme mali straty šesť vojakob a jeden seržant.

Veliteľ nariadil ústup do východiskových pozícii.  Naše celkové straty boli neuveriteľne vysoké, päť mŕtvych a šesť zranených, pričom nám sa nepodarilo zasiahnuť ani jedného nepriateľského vojaka, ak nerátam účinnu streľbu mínometov .

Veliteľ rozhodol o útoku na dedinu z druhej strany, čo znamenalo obísť celú dolinu, ale iného východiska nebolo.  Nemeckí horskí strelci tak presne streľali, že pri ďalšom útoku by sme náš postup museli načisto zastaviť .