Po štvorročnom výcviku levente som ako šestnásťročný vedel zabíjať na viacero spôsobov a tak základom sa stalo, to čo do nás veliteľ hustil každý boží deň: " Zabi, a nedaj sa zabiť ! " . Ak nezabiješ prvý, zabijú teba, tvojich spolubojovníkov, ale aj rodičov, súrodencov, priateľov . Ak zaváhaš ohrozíš veľa ľudí a možno práve to jedno tvoje zabitie môže spôsobiť katastrófu celej jednotky, mesta, dediny .
Junge Grenadiere Ardeny 1944, Bundesarchiv
Veliteľ našej jednotky k môjmu učinkovaniu v zbraní nemal pripomienky. Do mapy si poznačil všetko, čo chcel vedieť a gazdu prepustil za svojou prácou.
Jednotka sa presúvala do svojej základne, kde si jednoznačne musela doplniť stavy, odovzdať zranených do špitálu, nafasovať muníciu, stravu,ale aj oddýchnuť si.
Velenie pluku nechalo mužstvo našej jednotky tri dni oddychovať, zatiaľ čo veliteľ spolu so svojimi nadriadenými denne niekoľko hodín pripravoval nové bojové akcie.
Nakoniec naša čata bola rozšírená a posilnená o dvasdať chlapov na celkový stav štyridsať s tým, že menšie akcie s nižším počtom nepriateľa si budem môcť poradiť aj sami . Do jednotky pribudol jeden ťažký guľomet a jeden mínomet stredného kalibru, čo zasa znamenalo terigať o niekoľko debničiek munície navyše, ale rozkaz je rozkaz a bez munície sa púšťať s nepriateľom za pasy nedá .
A tak tri dni mám teplú stravu, dokonca som mal možnosť aj okúpať a umyť voňavým americkým mydlom, okoštovať americkú pravú kávu a v pokoji vychutnať americkú cigaretu s pekne žltým tabakom . Ale hodiny ubiehali až posledný deň pred ďalšou akciou zvolal veliteľ poddôstojníkov a vydal rozkaz, ide sa na pochod zajtra ráno za brieždenia. Normálka, ako vždy, skoro ráno, keď sa každému najlepšie spi. Ešte pred večerou som dofasoval muníciu, vyčistil pušku a zo zvyku brúsim, ako nôž tak aj bajonet, ohmatávam granáty, rozoberám pištoľ a glancujem ju handričkou.
Neskoro po večery sa balím do deky a celty a usínam spánkom spravodlivých s tým, že od polnoci do druhej ráno mám stráž, ale za Boha si nemôžem spomenúť na heslo, až ma z toho rozbolela hlava a už som premýšľal, že sa pôjdem opýtať seržanta, ale vtedy mi to prišlo na rozum - Spring, teda v preklade studnička alebo prameň .
Podľa rozkazu sme mali prekontrolovať práve toto pásmo, ktoré nám označil na mape pred troma dňami gazda na farme.
Veliteľ sa rozhodol najprv navštíviť farmu, ktorá mohla byť vzdialená od nášho tábora na dve hodiny zrýchleného pochodu. Mohli sme síce na farmu dôjsť nákladnými autami, ale toto bola iba prieskumná akcia, to znamená všetko v tichosti a bez hurhajku . Kúsok od nášho postavenia mala postavenie batéria húfnic a keď by sa nám s nimi podarilo spojiť, udať koordináty cieľov, bolo by to vynikajúce a bolo by to všetko na dostrel síce iba o chlp, ale pomohli by nám.
Ako najmladší som niesol v jednej ruke náboje do guľometu a v druhej granáty do mínometu, ale nerobilo mi to problém, fakticky všetky rozkazy som plnil bez reptania do bodky, čo o mojich spolubojovníkoch sa nedalo povedať.
Vždy mali nejaké pripomienky, od stravy až po ranné vstávanie, ale pofrflali si, z čoho si veliteľ nerobil nič a plnili rozkazy . V bojových situáciach sa v plnej miere spoliehali na dôstojníkov a poddôstojníkov, ktorý to ťahali od vylodenia v Normandii a teda mali obrovské skúsenosti a znalosti, ako vyzrieť na nepriateľa a ako prečkať bojové situácie s čo najnižšími stratami na našej strane, i keď nie vždy sa to darilo, čoho dôkazom bol posledný boj .
Jednotka bola doplnená v rámci pluku, takže chlapci sa navzájom poznali, keď len z videnia, ale predsa o sebe vedeli .
Dorazili sme na farmu. V ústrety nám ide gazda aj s mladým pomocníkom, ktorého sme ešte nepoznali.
Opäť robím tlmočníka : Boli u vás nemeckí vojaci ? " Boli predvčerom a bolo ich dvadsať . O koľkej boli u vás a ako boli vyzbrojení ? " Došli večer o deviatej a pýtali sa na vás, pretože vás z diaľky sledovali. Mali dva MG 42, pušky, samopale, granáty. " Kam išli ? " To ja vám neviem povedať, nespovedali sa mi. Ťahali smerom hore do kopcov, tak ako vždy. "
A tak sa aj my poberáme do kopcov. Je prekrásny deň, zelená trávička, všetko v kvete, bzučanie včiel, až ak by sa dalo hneď by som sa na tej zelenej a voňavej lúke len tak rozvalil a sledoval ako po oblohe brázdia mračná. Ale bohužiaľ vojna je vojna, najprv musíme poraziť Nemca, aby mohol podpísať kapituláciu a potom bude aj zelená lúka .
V tichosti sa presúvame ma prvú štaciu, ktorá bola označená na mape. Asi zo vzdialenosti dvesto metrov sledujeme veľký drevený zrub pred ktorým sa rozvaľuje tucet ozbrojených chlapov . Z komína sa valia kúdoly dymu.
Veliteľ ďalekohľadom sleduje obydlie a zháňa, kde sú rozostavené stráže. Po chvíli určuje dve a ťažký guľomet v okne na poschodí . Podľa pohybu v okolí zrubu veliteľ odhadol počet Nemcov na dvadsať, dvadsaťpäť mužov v zbraní . Vytiahol mapu a vysielačkou nášmu delostrelectvu udáva koordináty . Ak to delostrelectvo zvládne, čochvíľa na tejto peknej zelenej lúke bude peklo na zemi.
Po chvíli sa mu cez vysielčku ozve dôstojník, že delostrelectvo nemá na určený cieľ dosah, takže útok na nepriateľa ostáva iba na nás .
Veliteľ určuje taktiku, ako napadnúť nemeckú jednotku. Mínomety posiela hore, my vytvárame myslený polkruh, ktorým budeme útočiť na postavenie nepriateľa, tak nám ten zadom neubzikol do lesa .
Mínomety sú rozostavené na malej čistinke a po chvíli začnu páliť na zrub a okolie .
