Tentokrát bol pochod namierený do vyšších nadmorských výšok, kde lesný porast bol redší a prevažovali horské lúky. Tu sme museli byť oveľa obozretnejší, ale našťastie určený štvorec sa nachádzal v pásme lesa a určite na lesnej čistine, ako všetky okolité zruby a senníky .
Kinder soldaten Wehrmacht 1945
Prejsť denné dvadsaťpäť, tridsať kilometrov chcelo mať veľmi dobrú obuv. Američania na nás nešetrili, ale naša jednotka mala obuv nemeckých horských strelcov, ktorú som tak dobre poznal z môjho pôsobenia u Nemcov . Mnohí mali od nich aj bundy, ruksaky, no najmä nože a pištole Parabellum . Moji americkí spolubojovníci pravdepodobne museli naďabiť na dobré nemecké vojenské sklady .
Asi po dvoch hodinách rýchleho pochodu sme sa ocitli po lesom, kde bolo niekoľko horských búd a senníkov. Z okraja lesa sme viac ako hodinu sledovali dianie v okolí stavenísk, ale v podstate sme nič nezistili a tak dal veliteľ rozkaz postupne všetky zruby fyzicky prezrieť a tak sa uistiť, že sa v tejto časti podhoria nepriateľ nenachádza .
A tak postupne v päticiach vybehujeme na čistinu a vyberáme si jeden zo zrubov a tak pri tretej v poradí, v ktorej som aj ja sa ozvala z jedného zo zrubov streľba z ťažkého guľometu, pričom dvaja z prvej pätorky padajú na zem.
Celá naša jednotka aj s guľometom páli na dva zruby, pričom veliteľ dáva rozkaz použiť dva ľahké mínomety, ale už ich nebolo treba, pretože nepriateľská streľba ustala a Nemci sa snažili ustúpiť do blízkeho lesa pričom svoj ústup dôsledne kryjú .
Malá nemecká jednotka rýchlo ustupuje a my na nich dotierame presnou streľbou, čoho dôkazom je päť zasiahnutých Nemcov. Veliteľ dáva rozkaz : Dotierať na nepriateľa a donútiť ich vzdať sa . Ale aj Nemci majú presnú mušku a šiesti naši padajú k zemi. Útočíme a máme ďalších dvoch mŕtvych a tak tretina jednotky je nebojaschopná. Nemcov mohlo byť desať, dvanásť, ale mali perfektnú mušku, dobre sa kryli, keď v lese využívali každý strom, výmoľ, peň . Keď sa na zem položil náš desiaty muž, veliteľ zastavil prenasledovanie.
Suma sumárum táto potyčka s nemeckou jednotkou bola pridrahá : Štyria mŕtvi a šiesti zranení . Tretina jednotky vyradená z boja bola prituhá káva aj pre nášho veliteľa . Budeme musieť doplniť stavy, inak sa do podobných potyčiek nebudeme môcť pustiť, ale dalo sa očakávať, že veliteľstvo pluku čo najrýchlejšie doplní stav mužstva, pretože takéto prieskumné jednotky boli pre celú armádu životne dôležitá .
Pri tejto akcii som s určitosťou vedel, že jedného z Nemcov som skolili. Mieril som na hlavu aj kvôli tomu, že presne strieľal, ale aj kvôli tomu, že ju pri streľbe vytŕčal, takže bola jediným možným cieľom na jeho tele.
Po skončení prenasledovania som si toho skoleného Nemca išiel pozrieť. Ostal presne v tom výmoli, ako som ho trafil. Na čele mal malú dierku, ale v zátylku obrovskú dieru a do široka otvorené oči . Bol to jeden z chlapcov akých som vídaval pri pochode Nemeckom, blonďatý, niečo cez osemnásť rokov, maskovacia uniforma SS ... Prehľadal som vrecká, mal foto peknej dievčiny s prianím všetkého dobrého od Trudy, okrem toho pozlatený zapaľovač, dve krabičky cigariet, veľký vreckový nôž, pištoľ Parabellum plus tri zásobníky a iné drobnôstky . A tak sa stávam čerstvým majiteľom nemeckej obľúbenej pištole a pekného zapaľovača . Jednú krabičku cigariet dávam seržantovi spolu aj s vreckovým nožom, kde je aj vývrtka a otvárač konzerv .
Veliteľ padlým vojakom berie osobné známky a vedľa jedného zo zrubov kopeme poľnými lopatkami štyri hroby a jeden spoločný pre Nemcov . Smútok zavládol v jednotke. Takú bilanciu, keď tretina jednotky sa stáva nebojaschopnou, ešte nemali a pritom nijaká zvlášť zaujímavá akcia, až na pekelne presnú nemeckú streľbu.
Veliteľ dal rozkaz presunúť sa do základného tábora .
