Zabi, a nedaj sa zabiť /35. ...na Američanovov nestrieľaj !/

Americké granáty doslovne robili z našej hory, ktorá nám slúžila ako možnosť dobrého úkrytu pred jednotkou SS, štiepky na kúrenie. Ale ako zázrakom sa postupne preniesla paľba na oblasť kde skutočne boli pred necelou hodinou zakopané nemecké delá . Zvečerievalo sa a my sme využili možnosť prenocovať na mieste, kde predtým oddychovalo dvesto mužov alebo výstižnejšie povedané : Detí vo veku od pätnásť do sedemnásť rokov, ale nutné pripomenúť s veľmi dobrou výzbrojou,výcvikom a najmä s fanatickou myšlienkou položiť život za Tretiu ríšu aj keď bola v koncoch .

Kindersoldaten 1945, bundesarchiv

Veliteľ vyslal prieskum, jednak na miesta kde dohorievala americká technika, ale aj tam kde bol posledný známy pohyb chlapcov z SS .

V každom prieskume sme boli traja a moja prieskumná hliadka sa pobrala na miesto, kde delostrelci zapálili americké tanky .

Doslovne sme sa museli vyšplhať na miesto, kde ešte stále dymili zasiahnuté tanky a ako sme zistili opodiaľ mimo možnosti z nášho miesta vidieť celý úsek hlavného ťahu horeli ďalšie dva tanky a obrnené vozidlo, čím cesta bola úplne zatarasená.

Cesta sa hadila celou dolinou miestami bez lesného porastu, takže serpentíny nám dávali možnosť vidieť do nižších položených miest, kde sme ďalekohľadmi videli oddychujúcu americkú jednotku.

Ale ako sme veľmi rýchlo zistili nielen my sme pozorovali Američanov, ale aj oni nás, keď nám okamžite poslali niekoľkonásobný pozdrav vo forme niekoľkých mínometných granátov.  Známy piskot nás donútil rýchlo opustiť toto miesto, pretože ľahko sa mohlo stať, že na toto miesto by sa mohla preniesť aj paľba amerických húfnic.

Boli sme presvedčení, že toto Američanov donúti prenocovať na pôvodnom mieste bez zmeny pohybu najmä, ak sa blížila noc .

Aj sme rozmýšľali, že sa na toto miesto amerického sústredenia poberieme a vzdáme sa, ale kľudne by sa mohlo stať aj to, že americký prieskum by nás mohol identifikovať ako možný prepad  a  batérie diel a mínometov by si z nás urobili na večeru  omeletu so šesťdesiat tri vajec, jeden kamarát pri futbale totiž o jedno varla prišiel.

Nie toto nebol správny postup.

Druhá prieskumná hliadka sa vrátila až za tmy a tiež s nie dobrými správami.  Posilnená jednotka SS o delostrelcov  sa  iba stiahla asi jeden kilometer a buduje pozíciu niekoľko sto metrov vyššie. Ale čo naši prízvukovali  bol fakt, že každý vojak mimo pušky mal  jeden   "panzerfaust ,"  ale zároveň optikou videli množstvo protitankových min, čo by znamenalo, že prepadové komando SS  v tomto teréne sa už nebude plahočiť s nemotornými  delami, ale udrú na americkú ťažkú techniku spôsobom partizánského boja, t.z. zo zálohy im budú protitankovými päsťami ničiť tanky a zásobovacie vozidlá .

Museli sme konštatovať dobre naordinovaná taktika nato, že týmto deťom velí odhadom asi dvadsaťročný dôstojník, ale ak to vezmem a my by sme boli na ich mieste konali by sme podobne, až na to, že protitankové a protipechotné míny by sme rozložili už od miesta, kde bol postup amíkov zastavený, ale asi nemali toľko min .  Jednoducho tu bol každý priamy boj márny najmä z dôvodu amerického delostrelectva a letectva .

Ale amíci sa nikam neponáhľali veľmi dobre vedeli, že koniec vojny sa blíži a nikomu sa nechcelo zbytočne zomierať  najmä ak boli svedkami fanatizmu ešte detí v jednotkách SS .  Keď zistili čo najmenší odpor a ak to terén dovoľoval posielali tanky alebo nahlásili ciele delostrelcom a stíhacím letcom.

No nielen to :  Ako mali možnosť po vstupe Američania na Európske bojisko zistiť v radoch Nemeckých jednotiek sa nachádzalo mnoho cudzincov a aj takých, ktorí v podstate nemali radi Nemcov, boli tu mnohí z donútenia, ale mali celkom solídny vojenský výcvik.

Ak takýto jedinci ale aj celé vojenské jednotky sa bez boja vzdali Američanom, tak v priebeu niekoľkých hodín sa dostávali do rúk vojenskej rozviedky, ktorá obyčajne postarších vojakov preverovala, ale mladých, ako bol náš prípad v priebehu ani nie jedného dňa obliekla do uniforiem, vy ste podpísali zmluvu a prísdahu, čím ste sa stali žoldnierom, plat bol obyčajne od 50 do 100 vojenských dolárov za deň, ale s tým, že takéto bojové úseky, ako bol aj ten náš ste museli absolvovať ako prví, teda boli ste nasadení vpredu a tým pádom na rane a ak by ste boli zajatí bez milosti by vás SS popravili .  Samozrejme nik vás nemohol donútiť, keď ste mali na výber : Zajatecký tábor  alebo bojovať akože po boku spojencov a schytať posledný deň vojny guľku medzi oči.

No nielen spojencom sa nechcelo obetovať mladé životy, ale aj nie nemeckým zajatým vojakom, takže väčšina putovala do zajateckých táborov.

Ešte pred uložením sa na odpočinok sme urobili rozpis stráže a zároveň sme ju posilnili, ako zo severu, kde sme mohli očakávať spojencov, tak aj z juhu odkiaľ  mohli doraziť nevyspytateľní ozbrojenci z SS, nechceli sme sa dať postrieľať v spánku .

Budíček veliteľ stanovil na štyri tridsať  pred rozvidnenim a strážam doslovne nariadil :

"  Na Američanov nestrieľaj ! "  ...   ale  čo  keď začnú strieľať  prví  ?  ... "  tak  nestrieľaj ! ".. to ani vtedy, keď mi budú siahať na život ? ..  "  ...urob všetko, aby si z toho vyšiel bez ujmy, ale na spojencov nestrieľaj  !... nezabudnite, že sa chceme vzdať spojencom a nie  SSákom, takže vy ktorí natrafite na Nemcov a budú vás ohrozovať.... mierte presne  ! "