Maďarsku Trianonská mierová zmluva dovoľovala iba určitú kvótu vojenských síl, teda počet mužov v armáde a v zbraní, aj to ťažké zbrane a letectvo až príliš limitované. Napriek všetkému admirál Horthy presadil aby chlapci od ranného veku mali možnosť nepriamo sa zapojiť do obranného systému formou vytvorenia tzv. športových oddielov- levente, ako boli aj v ČSR Sokol a Orol, čím bol daný minimálny predpoklad v prípade zmeny pomerov v Európe mať v Maďarsku dostatok fyzicky schopných mužov s akou takou znalosťou vojenských pomerov. A pretože tento spôsob akejsi fyzickej predvojenskej prípravy zaviedol admirál Horthy, skupiny chlapcov vo výcviku veľmi často označovali " Horthy levente. "
Samozrejme, že ak by Horthy bol pri moci určite by nedovolil vyviezť šestnásťročných chlapcov do nemeckej armády, ale pomery sa zmenili, ako som často počúval rádio aj s mojím majstrom v učení . Aj keď nebol doslovne označený Horthy zradcom vedelo sa, že pripravoval zmenu pomerov v Maďarsku najmä z dôvodu otvorenia druhej fronty spojencami, ale tento taktický admirálov manéver preorientovania sa Maďarska na spojencov bol odhalený a k moci sa dostali " nyilasi " na čele s Ferencom Szálasim a ten neváhal obetovať aj tak mladých chlapcov, ako sme boli my.
Našťastie naša vojenská príprava, aj keď mnohokrát bola prehnane tvrdá, mala minimálne úroveň nemeckých vojenských síl a v mnohom, najmä v tej fyzickej príprave, taktike a vštepovania bratskosti s druhmi v zbraní sme ich isto predčili . Nenadarmo sa hovorilo, že na východnom fronte bola maďarská armáda minimálne tak dobrá ako nemecká a spoľahlivosťou veľakrát aj lepšia .
A aj z toho sme počas viac ako troch mesiacoch nášho pôsobenia vo Wehrmachte čerpali. Veliteľ levente, najmä ten prvý, bol obrovský tvrďas, ale vojenstvo mal v malíčku, i keď bol často podgurážený, takže jeho jednanie voči chlapcom vo výcviku už nemalo s armádou nič spoločné. Svojou surovosťou a agresivitou pod iplyvom alkoholu jednal nevyspytateľne, vtedy mal obyčajne po ruke bykovec a kto mu iba v niečom nesedel, tak dostal ranu. A od takého chlapa, ktorému k výške dvoch metrov chýba jeden centimeter a hmotnosťou predčil slušne vykŕmeného brava, i keď mal už mal pred sebou šesťdesiatku, dostať úder po krížoch znamenalo modrú klobásu na štrnásť dní .
Raz aj so svojimi kumpánmi z armády, ktorí chodili pravidelne na kontrolu doslovne a do písmena prehnal a nášho kamaráta tak ubil, že sa nemohol postaviť na nohy a v škole chýbal dva dni. Toto nám už nedalo a zosnovali sme pomstu, aby pán z dolniakov vedel, že mi tu na horniakoch nie sme dobytok, ktorý sa môže iba tak beztrestne mlátiť hlava ne hlava. Týždeň nato a deň pred výcvikom sme sa dohodli štyria, že mu jednoducho vymlátime všetky okná na dome, ktorý dostal od obce. Tak sa aj stalo . Príprava bola jednoduchá, mať dostatok veľkých šutrov, dobrú mušku a išlo sa. Dohoda bola presne o pol noci . V priebehu ani nie minúty sme kameňmi milému veliteľovi vymlátili všetky okná, až jeho pani pišťala, kričala od strachu a kým sa veliteľ levente pozviechal na ulicu a do záhrady my sme už doma pokojne odfukovali pod perinami. Nenadarmo sa hovorí :" Pomsta je sladká, " ale pre nás bola najmä lahodná, i keď druhý deň musel byť zákonite pre nás všetkých levente náročný. Naša dohoda bola jasná, zatĺkať, zatĺkať , aj keby nás mali rezať po kúskoch nepovie nikomu ani slovo .
Tak aj bolo. Na druhý deň veliteľ výcviku bol namosúrený a nielen to, on si dal došikovať žandárov. Ale aj samotní žandári ho poznali ako surovca, grobiana a odkendusa, ale nemali odvahu protirečiť. Vyšetrovanie, ako začalo, tak aj skončilo a skôr nám pripadalo, akoby chceli žandári povedať : Tak mu treba, už dávno si to zaslúžil.
Nie, v žiadnom prípade sa veliteľ výcviku levente nezmenil. Ale hovorí sa :" Pán Boh nie je náhlivý, je pamätlivý " alebo " Príde na psa mráz " a tak sa aj stalo. Jeho jediný syn, ženil sa veľmi neskoro, ako dôstojník padol na východnom fronte, fakticky v Maďarsku a veliteľa to zobralo tak, že sa načisto pomiatol. A tak v závere výcviku sme mali veliteľa z našej obce, ktorý nám tiež nič neodpustil, ale nebol z neho ras a aj keď tiež si ľúbil dať barack pálenku, no vedel sa ovládať .
Takže my sme okrem predvojenského drilu mali za sebou aj mnoho hodín teórie, taktiky, topografie, ale všade to bolo inak, ako som mal možnosť neskoršie zistiť, či pri budovaní pechotných, protiankových okopov a neskôr aj v kasárňach, ale fyzičnosť nárokov prípravy bola skoro všade rovnaká. Preto aj to híkanie nemeckých dôstojníkov pri lekárskych prehliadkách, keď síce vzhľadom zanedbaný, ale nahotou skoro rovnakí samozrejme s daným rozdielmi jednotlivcov, sme vzbudili nemecký obdiv.
Okrem už mnou spomínaných Cigáňov, ktorých z večera do rána po osobnej lekárskej prehliadke odlifrovali neviem kam, sme všetci splnili kritéria zaradenia do Wehrmachtu, i keď musím zdôrazniť, že ich ohľaduplnosť voči nášmu veku bola veľkorysá najmä na urgenciu práve dôstojníkov Wehrmachtu, pretože zástupcovia SS žiadali naše okamžité zaradenie na východný front do Pomoranska . No nakoniec to bolo pár dní v Drážďanoch, potom v okolí Mníchova, Čierny les, a teraz máme snahu túto v Alpách dostať sa z pazúrov nemeckého orla a vyhnúť sa možnému zaradeniu do bojov .
Po odchode patroly horských strelcov SS sme sa radili, ako ďalej. Jedni tvrdili aby sme sa pohli a druhí aby sme tu ostali ale tri dni, že sa najskôr patrola na toto miesto nevráti . No všetko dosvedčovalo, že v tejto ešte celkom blízkej časti hranice so Švajčiarskom sú patrolami kontrolované pravidelne všetky možné zruby a senníky, aj na tých najodľahlejších miestach . Zdravý rozum kázal pohnúť sa a najmä držať sa toho známeho : Pomaly ďalej zájdeš .
