Po prvýkrát počas pôsobenia vo Wehrmachte som sa stretol s príslušníkom SS hneď v prvý deň prísahy, keď našej jednotke bol pridelený dôstojník SS, ktorý mal za úlohu nás preveriť a zistiť naše vojenské schopnosti . Bol to človek veľmi tvrdý, čoho dôkazom boli aj jeho viditeľné jazvy po zraneniach z východného frontu, namiesto ruky protéza, čo mu vôbec nerobilo problém strieľať z pušky zo stoja do stredu terča a o streľbe z pištole ani nehovoriac. Aj keď výzorom nebol dvakrát príjemný a najmä bol zo svojich zranení veľmi nervózny,čo sme často aj pocítili v jeho sekaných a hlasitých rozkazoch. V podstate tento dôstojník nás mohol bez problémov poslať na východný front, ale on to neurobil a doporučil nás do prvej misie na preškolenie k spojovacej jednotke a na druhu misiu do Čierneho lesa.
Farma na ktorú sme dorazili bola fakticky v moci mechanizovanej roty SS, čo sme veľmi rýchlo zistili, keď prišiel rozkaz od jedného poddôstojníka: " Steigt aus ! "
Ešte pred týmto povelom nám šoféri tlmočili veliteľov odkaz : "Ak nechajú jednotku vystúpiť, tak všetci so zbraňou i muníciou včítane guľometov a okamžite odistiť zbrane, nebiť po kope, rozptýliť sa, najlepšie, ak by bolo možné, tak sformovať sa do kruhovej obrany . "
Toto bol síce nepriamo, ale prvý rozkaz ohľadom bojovej pohotovosti s nabitými a odistenými zbraňami. Na počudovanie toto sa neudialo voči Američanom, ako sme sa obávali a často tento moment medzi sebou rozoberali, ale voči jednotke SS o ktorej mal náš major pochybenie, i keď bez rozpakov a s chladnou hlavou odišiel v spoločnosti dôstojníka SS .
Pri opustení nákladiakov sa hlasito povzbudzujeme v svojom materinskom jazyku a jednotka bez problémov zaujíma obranné postavenie, čo bolo pre SSákov už tretie prekvapenie, keď prvým prekvapivým momentom bolo, že po vystúpení z korieb nákladných aut sme okamžite nabili zbrane, druhým, že sa dohovárame im v neznámom jazyku.
Farmu, aj keď to bolo v noci celkom slušne osvetľoval mesiac, ale aj elektrické osvetlenie. Z našej strany to bolo všetko veľmi rýchle a najmä bez reči. Teraz sme konali presne tak, ako nás vycvičili. Štyria z našich obsadili aj obrnený transportér, presne ten ktorý nás pod guľometmi sprevádzal až sem .
A čo teraz ? Aj keď vojaci SS sa k nám prihovárali my iba mlčky sme sledovali okolie a najmä osvetlené miestnosti, kde bol náš veliteľ . Ako sa hovorí: Atmosféra sa dala krájať . A bolo teda husto. Stačilo aby niekto zazmetkoval a ....
Našťastie, k ničomu takému nedošlo i keď to trvalo zo päť minút . My sme nezaváhali a tým druhým sa tiež nechcelo otrčiť kopytá. A tak v kruhovej obrane v rozostupe asi päťdesiatich metrov v skryte nákladných aut, obrneného transportéra a stodoly čakáme na svojho veliteľa .
Povely boli hlasité a dané okamžite po zjavení sa dôstojníkov na verande:" Waffen einrasten ! Waffen..... ! "
Major doslovne doklusal na našu pozíciu : " Junge, das ist gut, das ist gut...." Až potom sme uverili, že je fakt všetko v poriadku a zdvíhali sme sa z našich postavení, z pod nákladných aut, transportéra, stodoly a major chodil od jedného k druhému potľapkával nás po ramene a stále opakoval " gut ."
Kapitán SS iba neveriacky krútil hlavou a niekoľkokrát za sebou opakoval:" Ungarische Soldaten, hmmmm ungarische Soldaten, gut.... "
Vôbec to nebolo gut, bolo to na prd . Čo už mohlo byť v tejto posratej vojne dobrého . Všetky vojny boli na hovno, ako to hovorieval môj otec . Aj keď nikdy nebol na žiadnej asentírke i tak ho dvakrát odviedli, najprv do Maďarskej armády a potom do Bela Kunovej červenej armády, kde ho skoro Československé légie v Poprade popravili. Bol obvinený za vyzvedanie, čo sa aj v skutočnosti zakladalo na pravde a niekoľko hodín pred popravou sa dohodlo prímerie a výmena zajatcov. Otcovi to zachránilo život .
