Zabi, a nedaj sa zabiť. /2./
Ešte toho istého dňa nočnou hodinou rodina popraveného vojaka vykopala telo a tajne za prítomnosti kňaza pochovala na cintoríne. Všetci ľudia včítane richtára o tom vedeli, ale gardisti,aj keď každý deň chodili okolo miesta popravy sa to nikdy nedozvedeli.
Je prekrásny,slnečný,veľmi chladný deň a udiali sa neuveriteľné veci, po niekoľkých týždňoch, čo možno považovať za akýsi dar, veď dnes je sviatok Božieho narodenia, som sa konečne mohol osprchovať, dokonca v teplej vode aj s mydlom, som odvšivavený, ostrihaný, oholený, i po dlhej dobe som sa videl v zrkadle a nepoznal sa, zaodetý do úplne nového zimného mundúru, vystrojený všetkým, čo prináleží nemeckému vojakovi, nachovaný výdatným jedlom, odpočinutý vo vykúrených kasárňach a už iba dostať zbraň, nemeckého veliteľa a kvôli niečim, mne nič nehovoriacim ideálom,pri obrane Nemecka, hneď prvý deň schytať guľku alebo šrapnel, i zložiť kosti niekde na mieste o ktorom som nielen ja, nikdy neslýchal .
Nemecká precíznosť, organizačné schopnosti boli dokonalé a stihlo sa všetko, dokonca aj prísahu, vrátane pridelenia identifikačnej alúminiovej známky .
Pri nástupe, ktorý bol stanovený na desiatu hodinu pred poludním, si nás prezeralo niekoľko dôstojníkov a z rečí som vyrozumel,že sú veľmi spokojní,no vraj máme ešte absolvovať ostré streľby, pričom od testov fyzickej kondície na odporúčanie lekárov, ktorí každého jedného z nás ešte v nočných hodinách prehliadli, odstúpili . Celému transportu, a ako to vyzeralo už čerstvým vojenským posilám, velil hodnosťou major SS .
Už po príchode nám bol pridelený dôstojník.Našej jednotky sa ujal poručík SS,vekom niečo okolo štyridsať,bol vyznamenaný železným krížom,mierne kríval na ľavú nohu, namiesto ľavej ruky mal protézu a tvárou cez ľavé oko sa ťahala široká jazva. Ešte večer nám sucho oznámil :" Zajtra o 10.00 hod. nástup na dvore."
Strastiplná cesta nášho transportu nemala konca kraja a zatiaľ, čo gardisti vo vykúrených osobných vozňoch hodovali, my sme sa v dobytčích vagónoch chúlili jeden k druhému len, aby sme sa ako tak zohriali. Na nástupišti v treskúcej zime nás nechali stáť viac ako hodinu a až potom prišiel povel: Nastúpiť !
Počas presunu na železničnú stanicu sme si nedovolili navzájom rozprávať, jednoducho to nešlo,predpisy to nedovoľovali, no už pred nástupom do vagónov a povele pohov pri zníženej pozornosti gardistov sa rozprúdil rozhovor. Prevládol názor,že náš transport má posilniť obrannú líniu buď západného alebo východného frontu, ale konečný cieľ cesty sme stále nepoznali, i keď bola snaha osloviť zamestnancov železnice, tí iba pokrčili ramenami:" Chlapci opýtajte sa rušňovodiča, " ale opýtaj sa, keď nebol povel voľno a opustiť formáciu jednotky sa považovalo za hrubé porušenie predpisov.
Za ranného brieždenia sa transport konečne pohol a aj keď vlaková súprava bola posilnená zadným rušňom, ledva sme sa hýbali. Kamarátom nebolo do reči. Celá naša jednotka bola zložená z chlapcov narodených v Československu, takže okrem maďarčiny skoro všetci ovládali slovenčinu a zopár z nášho kraja aj nemčinu.
Aj napriek tomu, že takéto cestovanie nebolo bohvie ako pohodlné, nik z nás sa nesťažoval. Do polovičky vagóna bola daná slama, presne tak,ako sa prevážali hoviadka, v rohu tri vedrá,dve s vodou,teda ľadom, a jedno na potrebu. Podobné vybavenie vagónov som videl nielen pri nakladaní dobytka určeného na porážku pre front, ale aj keď na našej železničnej stanici odsúvali transportom židov, len s tým rozdielom,že im nedali slamu.
Vytvorili sa dve partie,ako vždy, keď bolo trocha času, a začali sa mastiť karty. Zbytok jednotky kibicoval, zo dvaja vyzerali škárami vagóny a sledovali bielu krajinu.Bolo mrazivé slnečné ráno.
"Chlapci,už sme na Slovensku, " vykríkol Šándor..." a podľa slnka ideme na sever, chlapci toto nie je dobre,takéto slnečné počasie hrá s Rusmi." Pochopili sme načo naráža.Neďaleká frontová línia a blízke poľné letisko Rusov, o ktorom sme vedeli od nemeckých vojakov a aj sami sme zažili zopár preletov, našťastie bez ujmy, dávalo predpoklad útoku na tento veľký transport . Ak nás vysliedi prieskumné lietadlo,tak nás pán Boh ochraňuj pred ruskými " RATAMI ."
Štvorročný výcvik nás pripravil na mnohé, aj na to, ako sa správať a čeliť leteckému útoku, ale ako reagovať,keď ste zavretý v železničnom vagóne a perfektným cieľom, to sme netušili. Jediná možnosť, násilne otvoriť vagón a kryť sa v blízkych lesoch i pevne veriť,že gardisti nebudú po vás strieľať.
Od momentu kamarátovho hlasitého oznamu,že sme na Slovensku neuplynula ani pol hodina a zadný rušeň začal intenzívne a prerušovane vypiskovať, čo bolo jasné znamenie prítomnosti nepriateľských lietadiel.
Na transport strmhlav útočili dve ruské stíhačky,ktore si najprv veľkým oblúkom nadišli na cieľ a svojimi guľometmi a kanónmi kropili strelami od zadného až po predný rušeň, ktorý podľa toho, ako sa z neho vyvalili kúdoly pary, dostal zásah. V priebehu pár sekúnd transport postál a podľa zavíjajúceho leteckého motora nám bolo jasné,že Rus sa chystá na druhého kolo, zjavne má dostatok munície, veď bodaj by nie toto je dnes jeho prvý cieľ, i nemieni prestať ,kým z nás nebudú mŕtvoly.
Z dobytčiakov sa vyvalila živá riava... a všetci nohy na plecia, tá tam do blízkeho lesa ,len čo najďalej od projektilov leteckých kanónov a guľometov. Na prekvapenie všetkých, aj keď už lietadlo bolo v pozícii,že mohlo bez problémov na transport páliť zo všetkých palubných zbraní, sa vyrovnalo a čumákom zdvihlo hore,dvakrát zamávalo krídlami a nechalo nás na pokoji. No i toto niekoľkominútové odstreľovanie postačovalo na vyradenie jednej z lokomotív a niekoľko ľahkých zranení kamarátov. Gardisti skoro všetci na mol boli medzi prvými v blízkom lesnom poraste a ako poslední z neho odchádzali, akože kontrolujúc náš návrat k vagónom, pričom zrazu boli aj obsadené miesta protileteckých zbraní na plošine, až nám tie ich hrdinské pózy obrancov boli smiešne.
Pomocník rušňovodiča odpojil zasiahnutú lokomotívu, ktorá to schytala do parného kotla a náš transport sa pohol "zuruck" zadnou lokomotívou do blízkej prekládkovej stanice a takým istým spôsobom aj rozstrieľaný rušeň. Aj napriek tomu,že Slovensko bolo obsadené Nemeckým vojskom a zo štyridsať kilometrov, už viac ako mesiac bolal frontová línia, nedalo sa čakať,že na stále ešte výsostnom území Slovenského štátu bude vedieť výpravca vlakov Maďarský alebo Nemecky. Nakoniec sa ukázalo,že Nemčinu ovládal, ale veliteľ roty gardistov nevedel,okrem slov fuhrer a hände hoch, doslovne nič, ale vedel, že práve v našej jednotke skoro všetci hovoria Slovensky a viacerí i Nemecky. A tak som sa dobrovoľne ocitol pred tvárou veliteľa gardy s úlohou tlmočiť požiadavku telefonátu do blízkeho mesta o pomoc s novým rušňom. Dialóg medzi veliteľom gardy a náčelníkom stanice bol natoľko zaujímavý, že som ho mnohokrát s obľubou prednášal, ako vložku na pobavenie, mojim spolubojovníkom.
/ Na pokračovanie.... /
Jozef Varga
Slúžil som v armádach štyroch štátov / 70. /
Otec spomínal, ako v 1938 Slovensko obsadili Maďari. Prišli na koňoch a spievali, že nám vraj doniesli chlieb a slobodu. Otec mal desať a nerozumel tomu, veď chleba mali dosť a slobodu v Československej republike taktiež. V škole
Jozef Varga
Slúžil som v armádach štyroch štátov / 69. /
Otec veľmi často opakoval v svojich spomienkach, ako bol počas transportu z Košíc Štefánikových kasárni odvlečený do Nemecka cez Prešov, Krakov a Prahu a práve tam na " Pražskem nádraží " zažil, to čo mu utkvelo v pamätí...
Jozef Varga
Ako krkavci / 60. /
Kádrové dotazníky vypracované jednotne do vzoru pre celú Československú republiku ihneď po prevrate 25. februára 1948 boli prejavom malosti ortodoxných komunistov, ktorí doslovne a do písmena kádrovali všetkých občanov včítane...
Jozef Varga
Slúžil som v armádach štyroch štátov / 68. /
Keď otec v januári 1945 slúžil v nemeckej armáde ich dedinu oslobodzovala Červená armáda. Z rozprávania môjho dedka to bolo tak, že Wermacht obsadil okolité kopce a tehelňu, kde nasadil guľomety a tie držali pod palcom celé okolie
Jozef Varga
Dvojí život / 15. /
Tieto riadky sú o mojom dávnom priateľovi, je už u Boha, ktorý nadovšetko miloval ženské lono. Valo bol vyšší, štíhly, modrooký, gaštanové vlasy, dolu poriadne vybavený, začo bol ženami veľmi milovaný zároveň naň v kontakte s ...
Další články autora |
Čechy zasáhly extrémní bouřky, padaly obří kroupy. Hasiči měli stovky výjezdů
Přes Česko prošly velmi extrémní bouřky s nárazy větru kolem 90 kilometrů za hodinu a krupobití....
Češi vjeli do vojenské zóny, fotili se u tanku. Dítě pak usmrtil nalezený granát
Chorvatská policie propustila Čecha vyšetřovaného kvůli výbuchu u města Obrovac, při němž zemřelo...
Silné bouřky zasáhly Česko, v Praze průtrž zatopila ulice a omezila dopravu
Přímý přenos Na Česko během odpoledne udeřily silné bouřky. Postupovaly od jihozápadu ke středním Čechám. Kolem...
Hlavní záhadou Putinovy cesty po Asii je díra v limuzíně, říká Kmoníček
Podcast Vladimir Putin si v Severní Koreji pořídil řadu rozverných fotek s Kimem, Vietnamu slíbil pomoc při...
Rychlík z Prahy narazil na Slovensku do autobusu, zemřelo sedm lidí
Sedm lidí zemřelo a pět dalších se zranilo při srážce rychlíku s autobusem na jihu Slovenska. Vlak...
Ceny ještě jdou, shodují se návštěvníci festivalu. Kartou ale všude nezaplatí
Začal největší filmový svátek v Česku a lidé se houfně sjeli do Karlových Varů. Co letos říkají na...
V íránských prezidentských volbách zatím vede reformista Masúd Pezeškján
Do čela průběžných výsledků pátečních prezidentských voleb v Íránu se dnes dostal poměrně málo...
Tři muži podezřelí z pokusu o vojenský převrat v Bolívii jsou ve vazbě
Tři údajní strůjci středečního pokusu o vojenský převrat v Bolívii, včetně generála Juana Josého...
Startuje online stavební řízení. Úřady jsou však zahlcené žádostmi „postaru“
Premium Místo cesty na úřad se složkou papírů postačí k podání žádosti o stavební povolení už jen chytrý...
Nízkoenergetický řadový rodinný dům v Přešticích
Řičákova, Přeštice, okres Plzeň-jih
8 743 000 Kč
- Počet článků 384
- Celková karma 0
- Průměrná čtenost 902x