Zabi,a nedaj sa zabiť /14. ..v Schwarzwalde som si pokecal Česky /

Ihneď po zničujúcom nálete našej mnohodňovej driny doletel tiež na koni, zapožičaným majiteľom farmy, náš major, ktorý veľmi dobre videl a aj počul, čo sa na našej pozícii deje . Vraj okolo krívajúceho plukovníka iba preletel nepoznajúc v ufúľancovi, chlapovi nesúcom konské sedlo, svojho priameho nadriadeného . Až keď sa mu ako tak vysvetlilo, že vzdušným útokom Američanov najviac utrpel plukovník, pochopil, kto bol ten neznámy chlap na ceste a najskôr aj náš veliteľ musel byť tak trocha škodoradostným, čo previedol svojím malinkatým úsmevom popod fúz . Najskôr, ako chlapec vychovaný na farme neďaleko Salzburgu tiež neznášal nafúkancov .

V podvečer, kedy sa už neočakávala letecká aktivita amíkov, došiel z farmy povoz s jedným zapriahnutým koňom, zatiaľ čo z nás sa stali mäsiari, veď každý mal pri sebe " bičák nabrúsený ako britva " alebo tiež poriadne ostrý bodák, a z neplánovaného úlovku sme postupne vykrojili tie najlepšie kúsky mäsa a zbytok zakopali vedľa cesty, aby nám to po čase nazapáchalo .

Gazda sa rozhodol, že z jednej časti mäsa urobí konskú salámu a klobásy, zo zbytku bude na Wehrmachtsupe . A tak po čase sa nám malým vojakom dostalo na stôl čerstvé mäso.

Týmto náletom končia pohodové dni. Počasie prialo a tak spojenecké letectvo nedá na zemi dýchať doslovne nikomu a ničomu . Posledných sedem, osem dní nemáme šancu vykopať ani jednu jamu bez toho, aby nebol prelet lietadiel a keď bol`z našej strany zjavný pohyb , tak americký letec po nás pálil, ako mnohokrát som bol svedkom u nás vo veľkých pohonoch na vysokú v našich hlbokých horách, kde spadla bukvica zo stromu a stopäťdesiat guľových hlavni pálilo, až celá dolina smrdela pušným prachom a podobne to bolo aj teraz len s tým rozdielom, že poľovná zver sme boli my šestnásťroční vojaci Wehrmachtu a nepálilo sa po nás z guľovnice, ale z ôsmych leteckých mašingvérov ráže 12,7 mmm . A to je už poriadna sila, čo som mal možnosť zažiť aj na vlastnej koži, keď iba niekoľko centimetrov odo mňa dopadajúce projektily doslovne vedľa môjho tela preorali zem, až som bol v priebehu sekundy prepotený, že ani jedna nitka nebola na mojej uniforme suchá .

Aj keď sme postavili zopár stĺpov a natiahli drôty, na druhý deň boli zničené a my vždy iba radí, že sa nikomu nič nestalo . Pri jednom takom nálete som niesol aj s kamarátom stĺp , ten pohotovo nehľadiac na mňa zhodil na zem a ja som mal pocit, že moja kľučná kosť je rozdrvená na kúsky . Rameno mi opuchlo a omodrelo. Ten deň som toho veľa nenarobil . Willi náš nemecký sprievodca ma nahlásil veliteľovi na maródku, ten keď zistil o čo sa jedná telefonicky vybavil moje ošetrenie a pretože divízna ošetrovňa nemala rentgen urgoval na letisku, kde dostal prísľub, že ma ošetria .

Na druhý deň hneď ráno s prehodenou puškou cez pleco, hompáľajúca sa prilba na opasku, so sprievodným listom od môjho veliteľa, kráčam asi päť kilometrov popri hustom lesnom poraste, kde má byť údajne prísne strážený vstup na lesnú cestu, ktorá ma asi po jednom kilometri dovedie na letisko .

Aj tak bolo .Cestu strážili dvaja vojaci, možno o dva roky starší. Prehodili  sme pár slov a boli prekvapení, kde sa tu berie nie jeden, ale celá jednotka niekde z pomedzia Maďarska a Slovenska, pričom opomenuli, že tam niekde stojí front s Rusmi .

Nemecký lekár v hodnosti kapitána bol veľmi príjemný človek. Urobili mi rentgenový snímok, ale aj z jeho vyjadrení mám to iba pohmoždené, dal mi na to octanovu masť a aby som mal ruku v kľude minimálne tri dni a všetko bude alles gut .

Na dôstojníka bol dosť zhovorčivý aj zvedavý. Bol taktiež prekvapený mojím vekom a najmä odkiaľ pochádzam. Na stene v jeho ordinácii visela obrovská mapa a s prišpendlenými rôznofarebnými šípkami, čo mi bolo jasné, že sú tam označené miesta bojov a jednotlivé frontové aktuálne situácie    Keď som povedal, že som Maďar pochádzajúci z Československa a na mape ukázal miesto môjho rodiska, spozornel  a začal pomaly hľadajúc slová a slovné spojenia plynulou, ale lámanou Češtinou ...  tak   ty budeš rosumit česky, když ses narodil v Československu . Prikývol som a začal hovoriť o mojich českých učiteľoch, ani si neuvedomujúc, že práve Nemci v Sudetoch boli príčinou sváru, ktorý skončil  anšlusom a celkovým rozbitím republiky a okupáciou Čiech a Moravy.  Ako kapitán ďalej hovoril, pochádza vraj z nejakej dediny od Českého Krumlova, ale hneď po zabratí Sudet sa presťahovali do Mnichova, kde aj doštudoval medicínu  a že teraz  je už Bavorák .

Na rozlúčku a opäť česky  mal snahu tento oficiér vzbudiť u mňa akú takú nádej : " Neboj kluku, za chvíli bude po válce a ty pújdeš dom do Československa . "

Výstižná rozlúčka . Aj tento pôvodom Sudeťák, i keď v hodnosti kapitána vedel, že s Hitlerom je koniec, vojna je debaklom Nemecka a Nemcov, i všetko čo zabrali, ukradli budú musieť vrátiť . Ale predsa len niečo nemohol vedieť, že má pred sebou iba necelých dvadsaťštyri hodín života .

Vojna je už raz taká, nie si v danú chvíľu na tom správnom mieste...a prásk, jasné svetlo,potom už večná tma, ale mnohokrát ani to .