Ak by sa dnes niekto opýtal: Ako si to vydržal ? Odpoveď by bola : Obrovská sila viery . Úpenlivo sme verili: Ak nás šestnásťročných vyhnali z našich domov do tejto nám nič nehovoriacej vojny, tak spravodlivosť a šťastena musí byť na našej strane a my v tomto presvedčení ovenčeným modlitbami k Všemohúcemu,jeho Synovi, a najmä k presvätej Márii Matke Božej,ktorú sme my Maďari mali v takej úcte, ako s nami spolu žijúci Slováci a Nemci, v zdraví vydržíme až do konca a všetci sa vrátime k svojim rodinám.
Naše nákladné autá pravidelne dovážajú z blízkych dedín a mesta potrebný materiál na určenú výstavbu novej telefónnej linky,ako aj čerstvý chlieb a potraviny . Fakticky až pri práci sme mali možnosť, ako tak sledovať kraj kde nás zahnala vojna v zoskupení 7.armády. Nachádzali sme sa na vyvýšenej plošine s mnohými ihličnatými lesmi okolo s prevládajúcou borovicou a sosnou, ale na druhej strane farmy boli aj lesy miešané s bukovým porastom. Všade dokola pasienky, lúky a orná pôda . Jednoducho, veľmi pekný kraj. Po niekoľkých kilometroch na západ sa cesta postupne zvažovala, ale ďalej som sa už nedostal, no z mapy bolo jasné, že údolie Rýnu bolo blízko.
Pod našimi rukami rástol les telefónnych stĺpov, ktorý mal byť akýmsi krycím manévrom, ako odlákať americké letectvo od blízkeho asi päť kilometrov vzdialeného, ako som sa neskoršie presvedčil aj sám, veľmi dobre maskovaného poľného letiska Luftwaffe . Už viac ako týždeň je nepriaznivé, vlhké a hmlisté počasie, takže bez prerušenia práce americkým letectvom, ani nesledujeme oblohu, hĺbime jamy, osádzame stĺpy, lozíme po nich so zapnutými mačkami, ako veveričky, naťahujeme telefónne drôty, a práca sa nám darí. Je to síce telefónna linka " akože " do neznáma, ale veliteľstvo dúfalo,že tento krycí manéver čiastočne dopomôže ochrániť, amíkom pod nosom posledné, aké také letecké sily v tomto úseku nemeckej obrany.
Vedeli sme, že naša jednotka touto výstavbou telefónnej linky je nastrčená amíkom, ale nám nebola daná možnosť výberu. Rozkaz znel : " Stavať tak, akoby to bola skutočná, prevádzky schopná telefónna linka ! " Dôkazom toho, že táto výstavba mala významnú úlohu pre nemeckú obranu bola pravidelná kontrola plukovníka z blízkeho veliteľstva brigády .
Po viac ako týždni nepretržitej roboty pri stále hmlistom a daždivom počasí sa túto noc strhol vietor a fúkalo nepretržite po celý deň . Vedeli sme, že vetrom príde zmena počasia. Ochladí sa a bude jasné počasie. Tak aj bolo . Raňajky zvyčajne trvali veľmi krátko a boli vždy skromné: Káva z melty osladená umelým sladidlom, čierny chlieb, margarín a marmeláda, ale veliteľ sľúbil po rozhovore so sedliakom, ktorý bol veľmi spokojný s opravou striech po nálete američanov, ako aj s prácou našich chlapcov pri kŕmení dobytka, a dá nám vraj pripraviť iné raňajky a možno aj večeru, ako tie vojenské. Pri rannom rozkaze major upozorňoval, aby sme boli pozorní a sledovali oblohu . Aj bez jeho upozornenia sme vedeli,ak počasie bude také aké je, návštevnici naisto doletia .
Naše pracovisko bolo od farmy vzdialené asi hodinu rýchlej chôdze a už počas presunu sme začuli zvuk leteckého motora prieskumného lietadla, ktoré mapovalo terén a pripravovalo podklady pre možné letecké útoky. Američania veľmi dobre vedeli, že tu niekde v tejto oblasti sa nachádza poľné letisko, ale presné údaje nemali k dispozícii .
Pri absolútnom ovládnutí vzdušného priestoru Nemecka spojencami bolo iba otázkou času, kedy zistia presné súradnice posledných leteckých sil Luftwaffe na tomto úseku obrany a americké bombardovacie letectvo už len urobí svoju prácu. Asi tak ako som bol svedkom niekoľkokrát, či už pri bombardovaní Drážďan, hneď v prvý deň po prísahe alebo neskôr niekoľkonásobnom bombardovaní Ingolstadtu a okolitých mestečiek, ale aj počas nočného presunu do obranných pozícii 7.armády, keď tiež dievčenská obsluha protilietadlovej batérie zostrelila amerického Liberátora, ktorého horiace trosky osvetlili nočnú oblohu, ako ohňostroj a nad obzorom sa objavilo niekoľko padákov a počas cesty už za ranného rozbresku sme mali možnosť vidieť aj zajatých amerických letcov .
Prvé a skutočné bombardovanie som zažil tesne po útoku ruských " Ratov " na náš transport, keď v priebehu necelých dvoch hodín nám Slováci zapožičali rušeň, vyhodili dve tri koľajnice prederavené po projektiloch z leteckého kanóna a my sme sa konečne vydali na vtedy pre nás ešte neznámy cieľ cesty, ale bohužiaľ iba necelú hodinku, keď v Prešove nás zastihol ďalší letecký útok a v priebehu hodiny ešte jeden, ale tentokrát i s bombardovaním, keď most cez rieku Torysa bol iba niekoľko sekúnd po našom prechode zničený, no šťastie stálo opäť pri nás, i keď zopár črepín škrablo náš dobytčiak, ale nik nebol zranený a tak naš transport pokračoval:Smer Poľsko .
Vtedy som ešte nemohol vedieť, že na dlhé týždne našim najväčším nebezpečím budú práve letecké útoky spojencov .
