Deň, ako každý iný, len s tým rozdielom,že dnes som dovŕšil dvanásť a zajtra ráno o ôsmej sa mám hlásiť v predvojenskom výcviku "Levente." Z rozprávania kamarátov som vedel,že im tam velí chlap ozruta s obrovskými fúziskami, dlaňami, ako lopata na sádzanie chleba, večne oblečený v uniforme dôstojníka Rakúsko-Uhorskej armády so znakmi Maďarského kráľovstva a vysokými čiernymi čižmami vyleštené do blýskava. Nadporučík cisárskej Rakúsko-Uhorskej armády sa prisťahoval aj so svojou rodinou do našej dediny v jarných mesiacoch roku 1939 odniekiaľ od Debrecenu a dostal do užívania obecný dom po českom riaditeľovi základnej školy,o ktorom sa hovorilo,že svoju slovensku manželku aj s deťmi poslal k rodine na Slovensko a pretože Čechov na Slovensku nechceli, skrýval sa nejaký čas u dekana miestnej fary a po vypuknutí vojny prešiel až na Balkán a odtamtiaľ loďou do Anglicka.
Aj keď náš veliteľ v Levente bol sviňa človek, na vojnu nás pripravil veľmi dobre, aj naprtiek tomu, že v prvých dňoch sme boli všetci presvedčení: Iba zveličuje a vymýšľa si. No prvé správy z východného frontu od viacerých rodákov hovorili: Je to oveľa horšie, ako do nás hučal ten starý lotor Zawoodsky . Naučiť sa dá všetko, ak máš na to rozum,vôľu,fyzické a psychické predpoklady. Ale zabiť človeka, aj keď ti niekoľko hodím denne vtĺkajú a hubou melú, že toto je tvoj údel, ako každého iného vojaka, v každej inej vojne, a ak chceš prežiť: Zabi ! Nedaj sa zabiť ! Nedaj zabiť kamaráta, spolubojovníka, dnes ty podržíš chrbát jemu, zajtra podrží on tebe. A ak ti došla munícia, máš pri sebe bodák, ak sa ti zlomí bodák, ešte ti ostala poľná lopatka, a ak si ju nabrúsiš, ako ti teraz kážem, možno dobrým seknutím na krk práve ty zastavíš útok nepriateľa, možno ten ktorého si skolil mojou radou má pri sebe granát, dva granáty, zbraň s plným zásobníkom a ty možno práve tým jedným úderom zachrániš nielen seba, ale aj celú svoju jednotku. Ak stratíš lopatku naučil som ťa mnoho chvatov,kopancov, ak ti zrania ruky aj nohy, môžeš hrýzť a najlepšie je zaťať svoje tesáky do vytrčujúceho ohryzku na krku a jedným, dvoma trhnutiami mu vydrapíš aj krčnú tepnu. Život sa s nikým nemazná, a keď si vojakom vo vojne, na fronte, tam už vôbec nie. Tu platí jediné:Zabi, a nedaj sa zabiť .
Štyri roky do nás húdli, fyzicky pripravovali na všetko, čo nás vo vojne postretne a neminie. Veliteľ výcviku neprestajne prizvukoval : " Dnes si v mojich rukách a ja z teba vymodelujem chlapa, ako sa patrí, všetko ťa naučím a neodpustím ti nič, a keď budeš v boji a zoči voči nepriateľovi, máločo ťa prekvapí . Viem,že v duchu hrešíte a nadávate na mňa... " čo aj bola pravda, pretože okrem častých urážlivých slov na našu adresu používal taký slovník nadávok, že mnohokrát sme ich počuli po prvýkrát v živote. A nielen to, ak sa mu niečo a niekto znepáčil lietali aj buchnáty,kopance a údery hrubou palicou, ktorú mal vždy so sebou. Nenávideli sme ho, ale nik sa mu neodvážil niečo vykonať . Svoju nespokojnosť vedel veliteľ " Levente " vyjadriť patrične:" Ty hovädo nepomodlené, toto sú prískoky, kde hádžeš ten granát ty tĺk, ja ťa nakopem do riti smradľavý horniak, do terča,do terča ty slepúch... " a ak nemal náladu odsrala si to celá jednotka. Jeho najobľúbenejším trestom bol kačací pochod do kopca, keď kráčal popri nás a niekto sa mu znepáčil, tak ho trieskal s tou hrubou palicou, až mu na chrbte ostávali hrubé a bolestivé šmuhy. My všetci vo výcviku sme boli oproti jeho ozrutánskej postave iba chrústi a každý mal snahu vo všetkom veliteľovi vyhovieť , ale on náladový človek si vždy našiel možnosť, ako nám dať pocítiť,že dnešný deň je jeho a on počas týchto ôsmych hodín je našim jediným pánom.
Aj dnešný deň stojíme zopár desiatok kilometrov od rieky Rýn, v obrannom zoskupení 7.armády, vyzbrojení nielen sťa granátnici, ale posledný týždeň vystrojení v pracovnom a krompáčmi,lopatami,kliešťami, vrtákmi do dreva, elektrikárskymi mačkami a naťahujeme povedľa poľnej cesty telefónne vedenie. A pretože počasie nepraje leteckému prieskumu nám sa darí. Každé ráno prvé čo bolo sme pozerali na oblohu a zatiaľ je to dobre pre nás. Vždy pri rannom nástupe nás major upozorňoval, ak sa počas dňa počasie zlepší : Oči majte otvorené, uši nastražené a na amíkov nestrieľajte, zbytočne riskovať odvetu .
Vždy v dopoludňajších hodinách, dali by sa podľa toho nadstaviť hodinky, doklusal na peknom žrebcovi z blízkeho mestečka plukovník,priamy nadriadený nášmu veliteľovi. Iba tak sa poprechádzal hore, dolu, akoby rátal počty izolátorov na stĺpoch. Nakoniec pred odchodom z kontroly postál so svojim krásnym tátošom asi pol hodinku,bez toho aby si dal dole hnedé jemné kožené rukavice, vytiahol zlatú tabatierku,cigaretu,zapaľovač,pofajčieval a sledoval, ako nám ide robota. Nikdy nepovedal ani slovo,mlčal a pozeral. Najskôr to musel byť z kategórie tých Nemcov, čo majú pred priezviskom titul " von ."
Nám to vôbec nevadilo a po niekoľkých dňoch sa plukovník stáva súčasťou náš tímu, len s tým rozdielom, že sa mu na dlaniach nerobia pľuzgiere od krompáča,lopaty a nemusí loziť mačkami po stĺpoch. Ako sme sa z úst nášho veliaceho dôstojníka dozvedeli na veliteľstve brigády boli s našou prácou veľmi spokojní, veď bodaj by nie, keď za sedem dní sme postavili toľké kilometre telefónneho vedenia, že nám nestačili dodávať stĺpy a izolátory a vraj sú všetci v očakávaní, či s na tento fígeľ odlákania amerického letectva vydarí.
Počas týchto, pre americké výzvedné lietadla a útočne Thunderboltydní, počasím nepriaznivé dni, nemecké Messershhmitti isté, že nebude spozorované miesto štartu a pristátia veselo nízkym letom robili rôzne kľučky a aj vývrtky, i keď veľmi krátko kvôli palivu, ale predsa motory potrebujú po istom čase zahriať, aby v čase potreby boli plne k dispozícii.
Keď nemeckí stíhači zistili, že obdeľač na zemi sa pri práci moce malá vojenská jednotka nalietávali na nás a vždy po takomto výkone zamávali krídlami. My na znak ich umenia sme vyhadzovali vysoko do vzduchu pracovné čapice, mávali im a kričali . Bola to pre nás akási chvíľková zmena pri celodennej monotónnej práci, ale zároveň sme sa naučili rozoznať zvuk motora Messerschmitt od Thunderboltu .
