Slúžil som v armádach štyroch štátov, Vianoce 1944 / 51. /

Môj otec, ročník 1928 slúžil v armádach štyroch štátov - Maďarska kráľovská armáda, Nemecká armáda, Americká armáda, Československá armáda a Československá ľudová armáda. Z toho dobrovoľne slúžil v US army a Československej armáde

                     December 1944 na juhovýchode Slovenska vo všetkých dedinách v okolí Košíc a Moldavy nad Bodvou maďarskí fašisti Nyilašovci vybubnovali povinnosť chlapcov ročníkov narodenia 1927 a 1928 zúčastniť sa budovanie okopov voči postupujúcim Rusom z východu. Nič iné mi neostalo, mama mi zabalila kus slaniny, cibuľu, klobásu a chlieb, teplo som sa obliekol, bolo Mikuláša 6.decembra 1944. 

Motorovým vláčikom nás doviezli do Moldavy a odtiaľ pešo, Budovanie okopov bolo pre mňa hračkou, lopata, krompáč a išlo sa. Varili nám žienky z okolia, takže ráno melta a chlieb, každý deň guľáš alebo hustá polievka, na večeru kusisko omasteného chleba s cibuľou, to bolo naše celodenné jedlo. Na výstavbu okopov dohliadali vojenskí experti a strážili nás Šípové kríže. Po skončení výstavby sme mali ísť domov, ale všetko zmenili fašisti. Odsunuli nás do Košíc do Štefánikových kasárni.

Hneď tento deň nás rozdelili do jednotiek v počte tridsať chlapcov. Celkovo nás tam boli dve tisícky, teda poriadna sila. Na druhý deň, pripomínam stále bez jedla, kto čo mal schované sa podelil a takto sme fungovali päť dní, sme podstúpili prísahu Maďarskej kráľovskej armáde. Na piaty deň z nás urobili prisluhovačov Nemeckého Wermachtu, keď sme vykladali nákladné vozne autá s muníciou, pomáhali v kuchyni a lazarete, plnili nábojky do húfnic pušným prachom, pochovávali mŕtvych. Nemci nás aj kŕmili, fasovali sme konzervy, sucháre, cigarety. Pracovná doba bola od piatej ráno do desiatej večer, niekedy aj do jednej v noci. Vtedy front stál 30 km od Košíc na Dargove

Po dvoch týždňoch nás Nyilasovci  naložili do dobytčích vagónov a odvliekli  cez Poľsko protektorát Čechy a Morava, Rakúsko do Nemecka. 

Na Štedrý deň sme skončili v Drážďanoch, kde nás ostrihali, okúpali, fasovali sme nemecké prádlo a mundúry. Večer sme mali štedrovečernú večeru, v jedálni bol stromček, modlili sme sa maďarsky.

Vianoce 1944 sme oslavovali v Nemecku. Na Božie narodenie, prvý sviatok Vianoc okraj mesta, kde boli kasárne bombardovali Američania. Boli sme na vyvýšenom mieste a všetko sledovali, pričom kúsok od nás bola protiletecká batéria, ktorá neustále pálila na nepriateľa. Jedná z bômb spadla na neďaleký kostol, kde bola práve vianočná homília. Všetci ako sme toto pozorovali rozbehli sa pomáhať zraneným. Bol to nepekný pohľad, veľa mŕtvych, zranených, ktorých sme vyťahovali z trosiek.

Aj také boli Vianoce 1944.