Slúžil som v armádach štyroch štátov / 64. /

Môj otec v rokoch 1944 až 1947 slúžil v armádach štyroch štátov: Maďarska kráľovská armáda, Nemecka armáda, Americká pechota, Československá armáda, kde otec slúžil iba pol roka a pre chorobu bol poslaný do civilu, ale v 1949..

                                   ... musel doslúžiť zbytok s tým, pre nespoľahlivosť, kvôli  službe v americkej pechote bol zaradený do Pomocného technického práporu Československej ľudovej armády.

Raňajky ako obyčajne v poľnej kuchyni, káva, praženica, čerstvý bochník chleba. Vyspali sme sa do ružova a úplne zabudli na vojnu až do momentu, keď sme ráno stretávali zarastených, špinavých spolubojovníkov.  Rotný doniesol muníciu, takže zasa  to isté  dookola. Osem nábojov do zásobníka pre moju M 1  a tých zásobníkov dvanásť + náboje do rezervy, náboje do pištole raže 45 a doplnil som si aj ručné granáty a na stravu konzervy, sucháre, čokoládu a na pôžitok cigarety, ktoré som pomaly posúval Ištvánovi. Všetci čakali na poručíka a seržanta, kam teraz vlastne vyrazíme alebo ostaneme zopár dní v tomto mestečku.

Za pol hodinku dorazil aj veliteľ : " Chlapci budeme pokračovať, dnes vás ešte nečaká oddych. Pätnásť kilometrov odtiaľto brigáda Wermachtu drží železničný uzol, ktorý musíme dobiť. Budeme bojovať bez delostrelectva, ale s letectvom, železničnú stanicu potrebujeme bez väčšieho poškodenia. Takže chlapci :   "  Vpred !  "   Veliteľ si nikdy neodpustil  na konci rozkazu povedať slovíčko  vpred, čomu sa mnohí pousmiali. 

Doplnil som si vodu do poľnej fľaše, skontroloval pušku, pištoľ, bodák a veľký vreckový nôž. Podobne to robil Ištván iba s tým rozdielom, že nemal pištoľ a pušku, ale ľahký guľomet, no pri boku mu visela nemecká dýka ostrá ako britva, aj sa s ňou niekedy holil. Naskákali sme do Studabakerov. Ištván nemal ani čas zapáliť si, vytiahol tabak, papierik a zašúľal  a po ceste bafkal, keď sa mu dostal na jazyk tabak odpľúval.  

Boli sme na mieste, v pozadí sa črtalo mesto a rozlohou veľká železničná stanica z ktorej na viacerých miestach stúpal dym. To muselo byť naše letectvo. Zrýchlenou chôdzou sme postupovali voči nepriateľským pozíciám. Na oblohe sa objavili tri naše stíhačky, ktoré guľometmi útočili na obranné postavenia nepriateľa. My sme to iba vítali, toto bola pre nás veľká vzpruha. Okraj stanice bránili dve guľometné hniezda a zákop s granátnikmi. Zaľahli sme a odstreľovali pozície nepriateľa. Naše šesťdesiat milimetrové mínomety začali svoju prácu.  Guľomety zmĺkli.