Slúžil som v armádach štyroch štátov / 59. /

Pri budovaní protitankových okopov kúsok od Turni nad Bodvou nebol žiaden problém. Najsamprv levente Šípové kríže fyzicky podľa menného zoznamu skontrolovali, čí sú všetci a potom zadelenie do práce. Otec dostal krompáč a ...

                                     ... lopatu. Na výstavbe sa okrem dvoch tisícok levente podieľali starší muži a ženy, ktoré pripravovali stravu. Strava bola stále rovnaká :Raňajky teplý čaj, melta, kus omasteného chleba, obed hustá mäsová polievka formou guľášu, večera omastený chlieb s cibuľou. Ubytovanie  vo vojenských stanoch bez posteli , ale s dekou.  Bol začiatok decembra, mrzlo a my sme spali na zemi. Na stavenisku horelo viacero ohňov, kde sa chlapci ohrievali. Pracovalo sa od rána do tmy.

                                        Dobité mestečko bolo v plameňoch. Fašisti obsadili niekoľko kamenných domov a americkej armáde vzdorovali, ďalší sa vzdávali bez boja, Nič nám neostávalo len opevnené domy dobiť. Kryl som sa ako sa len dalo, ale nepriateľ mal celú ulicu v drobnohľade. Všetci sme vedeli, koniec vojny je otázkou krátkeho času, nikomu sa nechcelo zomrieť. Na domy sme spustili hustú paľbu tak, že sa už dalo vstúpiť na ulicu. Povedľa domov som spolu Ištvanom a kolegami  postupoval k nášmu cieľu - oporné nemecké miesto odkiaľ pálil z guľometov a pušiek. Cez vyvalené drevené dvere sme hodili do prízemia domu štyri granáty: Prvý vstúpil Ištván so svojim ľahkým guľometom, nebolo na čo strieľať, Nemci sa nachádzali na poschodí.  Z poschodia spadol najprv guľomet, potom, pušky a samopal, granáty, sumky s muníciou, nože a bodáky. Nemci videli, že nemajú šancu, boli štyria. S dvihnutými rukami sa chceli vzdať, ale iba chceli. Seržant s tým nesúhlasil, zabili nám kamarátov a skosil ich dávkou zo samopalu.  Nik neprotestoval.

Boj ešte neskončil. Ištván si zapálil cigaretu, sadol si na kus ruiny a pobafkával. Prisadol som si a kamarát hovorí: "  Už mám toho zabíjania plné zuby. Do šľaka, nech  už ten Hitler ide do čerta !  Bijeme ich ako špinavé prádlo, všade ustupujú, majú veľké straty a furt bojujú. Chcem už ísť domov.  " Zodvihli sme sa išli ďalej bojovať. Niekoľko domov stále vzdorovalo. Prískokmi som sa dostal na dostrel, zaujal palebné postavenie a strieľal na možné ciele. Náš ťažký guľomet prinútil nepriateľa ustúpiť, asi zadným vchodom, ale aj tam boli naši, takže skončili buď v zajatí alebo ich postrieľali. Ostal ešte jedno miesto odporu.  Pozrel som na Išvana, ten kývol hlavou, musíme to ukončiť. popri stenách rozvalín sme sa celkom v pohode dostali na roh tohto domu. Prišli aj ďalší. Z domu sa stále ozývala nepriateľská streľba. Priblížil som sa k oknu a hodil granát, po mne ešte zopakovali dvaja.  Cez otvor v stene sa dalo vliezť do prízemia. Bolo tam stále živí. Ištvanov guľomet urobil svoje, ja som jedného trafil do hlavy, ale čo som nečakal zo schodov sa na mňa s nožom vrhol Nemec, Asi už nemal muníciu. Puška mi odletela, a ja som sa rukami bránil, ako to išlo. Jednou rukou som mal snahu, aby ma nebodol nožom do hrudníka a druhou rozopínal puzdro s nabitou pištoľou, čo sa mi aj podarilo. Vpálil som do Nemca dve rany. Hlava mu odkvecla na moju hlavu.  Bol to poddôstojník, tak okolo tridsiatky, teda ostrieľaný matador, ale na mňa nemal. Ištván toto všetko z diaľky sledoval, dobehol za mnou, či som v poriadku, podal mi ruku, pobúchal po pleci a pomohol vstať.