Slúžil som v armádach štyroch štátov / 57. /

Dedina v Nemecku, kde otec absolvoval výcvik ležala medzi Mníchovom a Ingolstadtom  volala sa Panzerhaus. Bol to jeden z najtvrdších výcvikov, ktorým prešiel. Nemeckí poddôstojníci ich pripravovali s jasným cieľom: Nedať sa zabiť,

                                          byť odvážny, kolektívny, zdatný, fyzicky spôsobilý, ovládať všetky druhy palných zbrani, ako aj boj z blízka muža proti mužovi. Otec mal najradšej ostrú streľbu na cieľ a hod granátom. Granát hádzal do vzdialenosti šesťdesiat metrov a bol najlepší. Taktiež v streľbe na terč patril k veľmi dobrým a v bitkách jeden proti jednému vynikal ešte viac.

Bol daný rozkaz na ústup.. Voči postupujúcim nemeckým tankom a delostrelectvu sme nemali šancu. Za tankami sa na nás valila pechota. Z našej strany sa obnovila delostreľba, čím sa postup nepriateľa čiastočne zastavil. Toto bude dlhý boj. Nemali sme páku na nemeckú ťažkú techniku, keby boli bližšie, tak ešte by mohli zasiahnuť naše tarasnice. Nastala patová situácia. Nemecké Tigre sa stiahli do obrannej línie, pričom naše delá a mínomety naďalej odstreľovali nepriateľské pozície. Toto bolo isté aj zo strany fašistov. Podľa počtu útočiacich nepriateľských vojakov ich mohla byť jedná menšia brigáda.

Zakopali sme sa na okraji lesa a sem tam sledovali, ako naše mínomety a delá pália na nepriateľa. Horel jeden Tiger. Velitelia nechceli ísť do rizika veľkým strát. Na naše pozície dopadali nepriateľské granáty veľkou razanciou, nedala sa z diery vystrčiť ani hlava. Zvečeriavalo sa a my sme vedeli, tu budeme kým dôstojníci nerozhodnú inak. Najskôr sa čakalo na lepšie počasie, aby mohlo zasiahnuť naše letectvo. Svetlice osvetľovali celé bojisko počas celej noci. Zakutral som sa do celty a snažil zaspať. 

Ráno sa rozvidnievalo ako v mesiaci apríl. Hmly sme sa nezbavili. Letectvo nemá šancu. Vedľa  bol Ištván, z jeho diery sa valil dym. Už pofajčieval. Ja som si odlomil kus čokolády a to boli moje raňajky. Nechcel som pred útokom zjesť niečo iné, čo keď dostanem zásah do brušnej dutiny. Ozvalo sa naše delostrelectvo a ťažké mínomety. Mestečko a nepriateľské pozície  dostávali zabrať. Na pomoc nám prišli tri ďalšie tanky M4 Sherman, čo všetci kvitovali potleskom a hvízdaním. Toto bude veľmi ťažký deň. Nemci šetria muníciou, ich delá a tanky mlčia. Možnože to dopadne ako minulé a vzdajú sa, ale to bola z mojej strany iba taká úvaha. Dnes zomrie veľa bojovníkov. Ako vždy pred bojom som si  Skontroloval  svoju M1, granáty na bunde, muníciu, pištoľ a bojový nôž. Všetko muselo byť na svojom mieste.