Načo môj otec najviac spomínal ? Boli to nálety, či už Thunderboltov, ale i Boeing B - 17 lietajúca pevnosť nálety na Ingolstadt, Drážďany, Mníchov. Thunderbolty ich jednotku sprevádzali počas celej služby v nemeckej armáde...
až pri jednom nálete vzal pod svoju kontrolu protilietadlový dvojkanón a amíkovi zakúril natoľko, až začal dymiť. Najhoršie spomienky mal, keď blízo ich jednotky amíci zbombardovali vojenské letisko a oni ako prví boli na mieste, však ani niekoho druhého nebolo. Stále mal pred očami tie kopy mŕtvych, zranených mladých nemeckých letcov a technikov. O tom mal pravidelné hrôzostrašné sny - ako spod ohoreného spadnutého dreveného trámu vyťahuje telo nemeckého vojaka, pričom mu v jeho rukách ostal kus zhoreného mäsa.
Bavorské párky + pečivo + horčica, kamarát krígel piva, to bola jednoducho pohoda, nebiť tej pušky, ktorú som mal opretú o stôl myslel by som parádny civil až do momentu, keď už podnapitý desiatnik vytiahol pištoľ a vystrieľal celý zásobník na obraz Hitlera visiaceho na stene, čím si zaslúžil potlesk. Majiteľ nanúteným úsmevom zvesil rozstrieľaný obraz. Zavolali sme si ho a nemeckým nárečím z domova, že chceme izbu na jednu noc a ešte si dáme tie dobré párky i budeme platiť- Majiteľ sa usmial, poďakoval a vraj všetko včítane raňajok bude grátis.
Tak dobre som sa vyspal jedine doma. Vykúrená izba, manželská posteľ s perinami, na podlahe koberec, na chodbe splachovacie WC a vaňa. S Ištvanom sme si zakúrili do kotla a dúškami si užívali teplý kúpeľ. Raňajky biela káva, šišky, chlieb. No čo iné sme si mohli priať.
Ráno bolo také isté ako ostatné. Nástup na námestí, nemecké tanky s bielymi vlajkami a množstvo pechotných zbraní na kope, to bol náš kolorit pred odchodom na ďalšie bojisko. Veliteľ nášho práporu poďakoval za dobru prácu a vraj postupujeme ďalej na západ v boji proti zvyškom nemeckej armády.. Naskákali sme do nákladných aut a presúvali sa bohvie kam.
Brigádny prieskum zisťoval polohu nepriateľa, no akosi nepostrehol silný nemecký delostrelecký oddiel, ktorý sa pri našom postupe rovinatou cestou na nás zameral silnou paľbou a donútil jednotky vystúpiť z aut a v okolí sa rozptýliť. Granáty v našom okolí rozmetali zem, ostali po nich krátery, do ktorých sme zaľahli a čakali na koniec odstreľovania. Schytali to aj naše Studabakery, tri horeli, dva boli rozhádzané v okolí, ale mali sme šťastie, nik nebol mŕtvy alebo zranený. Počasie veľmi neprialo letectvu, ale napriek tomu veliteľstvo oň požiadalo.
