Slúžil som v armádach štyroch štátov / 48. /

Podľa môjho otca nebola služba v US armáde taká zlá, zranenia sa mu vyhýbali, ako keď slúžil v Košiciach  tam museli ošetrovať, premiestňovať zranených a aj pochovávať. Spomínal, ako ošetroval ťažko zraneného asi osemnásťročného..

                      ... vojaka, ktorý mal rozpárané brucho, ale tepnu mal v poriadku: Plakal, nariekal a stále opakoval: - Ich will zu meiner Mama... dal som mu na ranu gazu  a utišoval, hladkal po blonďatých vlasoch a a stále dookola som opakoval : -  Es wird  dir gut gehen. Prežil to, ako ma neskôr informoval lapiduch, transportom odišiel do Nemecka. Iní také šťastie nemali, skončili na cintoríne vo vysvätenom spoločnom hrobe, mnohí bez končatín, bez hlavy, vnútornosti sa im hompáľali vedľa tela, keď sme ich dávali do hrobu.

                       Boj sa skončil, pušku som prevesil cez plece a vytiahol pištoľ, pre istotu a tak prechádzal okolo mŕtvych, zranených Nemcov. Zranení nemecký poddôstojník, mal odtrhnutú pravú ruku, bol vo veku môjho otca spínal ku mne zdravú  ruku, nariekal: Hilfe, hilfe... nevedel som, či chce na druhý svet alebo ošetriť. Vytiahol som gazu, obväz a priškrtil ranu dostal odo mňa aj morfiovú injekciu. - Danke.  Podarilo sa mi dostať k ďalekohľadu a k nábojom do Parabellum, pištoľ už voľakomu urobila radosť. 

Naša rota mala troch mŕtvych a desať zranených, ako mi neskôr povedal Ištván pri rozhovore so seržantom. Aké mal straty prápor som sa nedozvedel. Na betónovej ceste pristavili nákladiaky, naložili zranených, mŕtvych Američanov a taktiež zranených Nemcov, ktorých medzitým ošetrili naši zdravotníci. Oni si tú vojnu nevymysleli. Bojovali až dokonca, aj keď ich dôstojníkov som nechápal. Jednoducho všetci sa držali rozkazov bojovať do posledného muža.

Bol som zablatený po uši, mokrý, stále pršalo a škŕkalo mi v bruchu. Veliteľ čaty na nákladiaku hovoril, vraj: - Dostanete teplú večeru, ale najsamprv sa osprchujete a k dispozícii budú suché uniformy, spodky a ponožky. No, však armáda sa mala prečo starať. Bez dobre ošetrených nôh a suchého oblečenia sa nedalo spokojne bojovať. 

Vyzliekli sme sa, z cielt boli urobené sprchovacie miesta, voda bola iba trochu teplá, ale špina sa zo mňa liala, mydlá sme si navzájom požičiavali. Kečka bola nakrátko ostrihaná, takže mydlo išlo dobre dolu. Čisté tričko, čistá uniforma, spodky, čapica,  troje ponožky, iba prilba a sumky na náboje pod ktoré som schoval parabellum ostali tie isté. Jedlo stálo za prd, ale bolo teplé, ako aj káva.

 

Autor: Jozef Varga | pátek 2.9.2022 13:37 | karma článku: 0 | přečteno: 68x
  • Další články autora

Jozef Varga

Ako krkavci / 60. /

30.3.2023 v 13:23 | Karma: 0

Jozef Varga

Dvojí život / 15. /

28.3.2023 v 14:45 | Karma: 0