Slúžil som v armádach štyroch štátov / 32. /

Môj otec ako šestnásťročný narukoval v decembri 1944 v Košiciach do Maďarskej kráľovskej armády... noo narukoval, bol donútený, ako aj ďalších dvetisíc jeho rovesníkov. Po krátkej pomoci Wehrmachtu, keď vykladali a nakladali ...

                   ....v Košiciach  muníciu, zranených, pochovávali mŕtvych, plnili nábojky pušným prachom pre húfnice boli transportom cez Poľsko, Česko, Rakúsko odvlečení do Nemecka, kde po krátkom výcviku a prísahe vstúpili do Grenadier Division SS Hungaria a boli ako samostatná jednotka prevelená na juhozápad Nemecka v blízkosti rieky Rýn.

                      Amíci na nás gúľali očami a stále niečo po anglicky vykrikovali. My sme im nerozumeli ani prd. Potom sa nás puškami snažili ako tak zoradiť, my stále ruky nad hlavou. Dvaja amíci pobehovali medzi nami a z poza opaskov nám vyťahovali ručné granáty, bajonety, prilby a hádzali do priekopy, mne vzali snajpersku pušku, odmontovali z nej ďalekohľad. Samozrejme to akože nebolo všetko, každý spolubojovník prešiel osobnou prehliadkou, vzali nám všetko včítane potravín, ponechali nám iba feldflasche s vodou, mne vzali dýku od Ukrajinca a veľký zatvárací nôž, ktorý som mal z domu.

Pohli sme sa vpred stále ruky za hlavou, jeden jeep vpredu, jeden vzadu, povedľa nás kráčali amíci s odistenými puškami. Streľba ktorú sme počuli sa približovala. Asi po necelom kilometri sa pred nami objavili dva rýchlopalné dvojkanóny, ktoré strieľali na druhú stranu doliny, kde sa asi pohybovali Nemci. Cesta bola posiata prázdnymi nábojnicami a tak, že sa ledva dalo prejsť. Amíci zastavili streľbu, pískali a hulákali tešiac sa nad takou nádielkou zajatých SSákov. Nik z Amíkov nehľadel na náš vek, asi už boli  zvyknutí, že nepriateľ využíva v boji deti, ale to čo sme doteraz preskákali nám dávalo byť chlapmi.

Asi po dvoch hodinách zrýchleného pochodu sme prišli do malého mestečka obsadené spojencami, v každom okne visela biela vlajka. A nás ako vojnových zajatcov pridružili  k skupine asi sedemsto Nemcov, ktorí čakali spolu s nami na ortieľ.  SS nemali dobrú povesť, takže zmilovanie nás nečakalo. Po príchode nás roztrúsili pomedzi ostatných, tak aby sme nekuli pikle, ako uprchnúť zo zajatia. Toto bol koniec našej jednotky. Každý z nás sa musel o seba starať sám.