Toto je príbeh môjho otca, ktorý slúžil v armádach štyroch štátov: Maďarská kráľovská armáda, Nemecká, Americká, Československá a stačili mu na to tri roky. Pôsobil na Slovensku, Poľsku, Nemecku, Rakúsku a po vojne aj vo ...
... Francúzsku. Ako je možné, že ako šestnásť ročný bol vojak ? Nemci koncom roka 1944 ustupovali na všetkých líniách frontu a každá pomoc bola dobrá. Maďarskí chlapci od svojich dvanástich rokoch prechádzali predvojenským výcvikom - LEVENTE - a v čase, keď sa k moci dostali Šípové kríže donútili mládencov klamstvom rodičov narukovať a bez ich zvolenia transportom vyviezť do Nemecka.
Pochovaním sedemdesiatjeden letcov a leteckého personálu skončila aj naša odysea spojazdniť telefonické spojenie s letiskom a fakticky sme už iba čakali na nové rozkazy kam sa presunieme. Po letisku sa mnohí chlapci zmenili na nepoznanie. Toľko mŕtvych a k tomu všetko mladí ľudia, to sa nedalo len tak prehrýzť. Mnohí začali trpieť nespavosťou a k tomu psychické problémy. Ja som bol vždy z toho tvrdšieho cesta, aj keď som začal mať nočné mory, ráno som sa z toho vystrábil a pomáhal tým ktorí viditeľne trpeli.
Aj sme sa pýtali veliteľov družstiev čo bude ďalej, nevedeli nám odpovedať, takže v jednotke sa šírili reči, že vraj nebudeme pridelení pod Wafen SS Hungaria alebo Wafen SS Hunyadi, boli ďaleko, ale že vraj doplníme jednoty SS na Rýne so špecializáciou s p o j a r i , teda budeme sa venovať tomu, čo doposiaľ. Toto boli z našej strany iba dohady. A tak sme sa ďalšie dva týždne túlali po farme, niektorí pomáhali ukrajinským chlapcom pri ošetrovaní hospodárskych zvierat, iní vylihovali na sene, dávali si do pucu uniformy, čistili zbrane, dýkami hádzali na terč, hrali karty o peniaze, veď žold sme brali a minúť ho nebolo kde.
Už neviem ktorí to bol deň, pri nič nerobení sa nám akosi dni splývali, došlo na farmu niekoľko nákladných aut, veľkostatkár vybehol na dvor a posunkami ukazoval kde sa bude robiť vykládka. Samozrejme my zvedavci, doprovod aut boli Ukrajinci SS, sme sledovali čo sa doviezlo. Autá zašli k novopostavenému betónovému bunkru a to čo bolo na korbách boli zbrane, munícia, konzervy. Vtedy som ešte nechápal čo sa deje, ale neskôr pri odchode ma ťuklo v hlave, veď oni takto pripravovali po prehratej vojne partizánsky odpor. Z rozhovoru s vojakmi som sa dozvedel, že takto sa rozvážajú zbrane v širokom okolí.
