Prajem všetkým ľuďom dobrej vôle krásne prežitie Vianoc.

Najkrajšie dni v roku, najkrajšie sviatky roka,dni pokoja a lásky, dni kedy človek k človeku má najbližšie, dni kedy údajne bohatí, majetní našej planéty otvárajú a hlbšie siahajú do svojich plných vrecák.  Máme pred sebou deň, kedy na svet prichádza dlho ohlasované dieťa, Syn Boha všemohúceho plný lásky, pokoja a milosti, náš Spasiteľ a Vykupiteľ, náš Ježiško .

Nie, z mojej strany to určite nie su prázdné slová. Tak to vníma moje ja , aj napriek tomu, že tento krásny sviatok mieru a pokoja stráca tu pointu ,  prečo vôbec existuje, prečo sa slávi, prečo je tak významný v živote človeka, kresťana, i keď je nutné povedať, že nie tým najdôležitejším .

Písať o prekomercionálizovaní tohto sviatku sa popísalo veľa. O tom písať nebudem, ale s čim by som sa rád podelili, je to atosféra okolo Vianoc z rokov minulých, z môjho detstva,ale v podstate zvyky mojich predkov dodržujem aj dnes, len s tým rozdielom, že nie som presvedčený,že to budú udržiavať aj moje dospelé deti.

Na dedine obyčajne už po prvých snehových vločkách sa častejšie hovorilo o Vianociach a umocnenie nastávalo vždy po zabíjačkách, ktoré bývali týždeň pred Katarínou, tak aby bolo čerstvé mäsko, klobásky,slaninka, údena šoudra, ktorá ale musela vydržať až k Veľkej noci.  Tu už aj dospelí častejšie hovorili o tomto sviatku. Ľudia boli k sebe s približujúcim  sa dňom narodenia  Ježiška milší, ohľaduplnejší a tešili sa rovnako, ako my deti. Aj naše prehrešky boli akosi brané inák a viac pardonované.

Už v decembri po Mikulášovi bývala blízka rieka, ani nie sto metrov od domu, zamrznutá ... a tak zo školy rýchlo domov, taška do kúta, kanady na plece, hokejka,puk, a kým ľady na jar nepukali, hral sa hokej. Aby bola aj zmena a partia rozhodla, vytiahli sa lyže, nastavili kandahary a po okolitých horách bolo dostatok ciest a chodníkov, kde sme sa mohli vyšantiť .   Už týždeň pred Štedrým večerom musel byť v dome stromček a nie hociaký, ale jedlička- fichta. Na tento deň sme sa v našej partii pripravovali veľmi dlho a jedličky vyhliadli už počas roka, aby sme nemuseli  blúdiť po okolitých lesoch. No, málokedy sa stalo, že tam kde sme boli presvedčení, že budú, aj boli . A tak začínali sme skoro ráno a domov prichádzali veľakrát až pod večerom a v nohách aj tridsať kilometrov. Ale to vôbec nevadilo, a na druhý deň sme už veselo valili  hokej.

A čas Štedrého večera, narodenia Pána sa blížil, predtým neodmysliteľná svätá spoveď, už 22.decembra sa vytiahla jedlička, upravila do stojana ....a  zdobilo sa, najprv osvetlenie, orechy,malé jablčká, salónky,kolekcia, ale aj doma upečené rôznorodé figúrky, a  všade  plno  pozlátka ,na vrch  až pod plafónom trónila veľká zlatá hviezda na znak,že takto ukazovala cestu trom kráľom, mudrcom, k jasliam s narodeným dieťatkom,ku ktorému podľa tejto jasnej hviezdy mierili na poklonu najväčšiemu kráľovi kráľov všetkých čias až do skonania sveta.  Mamička vypekala všetky dobroty sveta.

Na Adama a Evu 24.decembra všetko vrcholilo,piekla sa vianočka, pripravovali posypne,ako prvé jedlo pri štedrovečernom stole po dlhom pôstnom dni, kapustnica so sušenými hríbmi z náho lesa, domácou klobásou  a neodmysliteľná ryba s domácim šalátom.

Dom vyvoňával Vianocami. Neodmyslitená vôňa  ihličia a živice zmiešaná s vôňou zákuskov,vanilky, škorice, jabĺk na šifonéroch a do toho trocha dymu z veľkých murovaných kachiel, zvuk horiaceho dreva dával nezabudnuteľnú atmosféru. Do takto pripravenej izby vkročila celá rodina, zažala sa sviečka,  a modlitba... mamička každému z nás cesnakom namočeným v mede urobila na čelo krížik, ....  a  večeralo sa, potom prípitok, sfúkla sa sviečka a sledoval kám sa poberie dym, ak k oknu, niekoto z rodiny do roka odíde z pozemského sveta, potom už darčeky.

Zvykom bolo a  aj je, že najbližšej rodine sa ešte v ten večer chodilo spievať, koledovať pod okná :   " A na totu Viliju,hojnijše, spokojnijše, zdravše, veselše.... " a  spievalo sa :

" Keď jasna hvizda z neba zasvitila, tohdy Panenka Mária syna porodila.  Jak ho porodila, šumni mu spivala, ľuľaj, ľuľaj muj synáčku  bo ja by barz spala.  Počekajte mamičko len jednu hodinu, pujdu ja až do raja po vašu perinu.  Ach, synku muj zlatý, či by jes to urobil, neminula hodinečka, čo jes sa narodil.  Ach,  mamičko moja, ja jem syn Boži, ja jem stvoril nebo i zem, i tych hrišnych ľudi. "

A....  išlo sa na polnočnú omšu, všetko biele, domy vysvietené,všade plno dymu z dreva a mráz, až vám nosné dierky lepilo. Kostol plný do prasknutia a po omši  petardy, delobuchy, aby celý svet vedel, že Ježiško, Vykupiteľ a Spasiteľ sveta sa narodil.

Priatelia, na záver mi dovoľte popriať všetkým čitateľom, vedeniu blogu i.Dnes.cz, všetkým ľuďom dobrej vôle,  prekrásne prežitie Vianočných sviatkov, kopec lásky a hory pohody,mnoho pekných darčekov, Vám z celého srdca želá Jozef.

http://www.youtube.com/watch?v=0Q0iEEUYIhw