Dvojí život / 9. /

Toto sú riadky o mojom dobrom priateľovi, je už u Boha, ktorý nadovšetko miloval ženské prirodzenie. Po vlastnej rodine boli preň iné ženy všetkým. Vyšší, štíhly, modrooký, tam dole dobre vyvinutý, vedel rozprávať vtipy, ale nebol

                                          ... ukecaný. Šéfoval štyridsaťčlennému kolektívu žien a cítil sa tam ako ryba vo vode. Mal peknú kanceláriu ustrojenú v poľovníckom štýle, veľkú sedačku, ktorá by vedela rozprávať. So svojimi milenkami sa taktiež stretával vo vinnom sklepe, domčeku, ale aj u nich doma, keď nebol doma manžel, deti, príbuzní. Nikdy nebol rýchlo skokanom, ženu si vždy pripravil predohrou, milkoval jej telo, počas aktu sa prihováral: Vyššie, nižšie, hlbšie, hore, dolu atď. Ženy ho aj kvôli tomu všetkému veľmi milovali. Ani s jednou sa nerozišiel v zlom, v rámci regiónu to boli  väčšinou   " priateľky " na dlhé roky. Nemal problém počas dňa sa venovať aj trom ženám a potom i svojej manželke.

                                         Valo okrem toho, že bol na ženy bol aj veľmi zručný, na čom mal  zásluhu jeho otec a starý otec. Od mlada sa motal okolo starého otca a otca, obaja murári, ale naučil sa taktiež ošetrovať ovocné stromy , vinič a neskôr robil aj zabíjačky.  Z blízkej rodiny stavali rodinný dom a tak dostal ponuku pomôcť, vraj aby povynášal tehly na poschodie, strecha, prízemie, pivnica už boli hotové. A tak ráno si omastil domácou masťou dva kusy chleba s cibuľou, vzal liter rýnskeho rizlingu a čerstvú vodu. 

Navážal tehly fúrikom na poschodie, kde sa mali ešte stavať priečky. Vinná pivnica kde mal  gazda uložené víno fungovala, ako aj horná izba na sedenie pri vínku aj so sedačkou, elektriku mali stiahnutú od suseda.  Bratanec robil na týždňovkách, dnes po obede bude už doma a budú murovať, aby to lepšie ubúdalo išiel prichystať tehly. Po nejakom čase si Valo sadol, priamo z demižóna sa napil vody, do malého pohára nalial rizling, ovoňal, olizol, pregúľal v ústach, prehltol a cmukol.    -  Fakt je dobré.  Znova si nalial a kde tu sa zjavila Ferova žena Zuza...  -  Naleješ aj mne ?   = Čoby nie, ale mám iba jeden pohár, ak sa neštítiš po mne. Nalial.  Zuza ovoňala, oblizla a vypila.  -  Rýnsky rizling, fajnový, voňavý, šmakuje.   -  Nalejem ti ešte. Zuza na dvakrát vypila. 

- Vieš čo Valo priniesla som pečené kura, poď ideme dolu tam sa dá aj pohodlnejšie sedieť, je tam stôl, taniere, príbor. Vzal víno a vodu, tašku s jedlom nechal na doske.  Zuza mala štyridsaťjeden rokov, dve už skoro dospelé deti, pracovala v škôlke ako učiteľka. Na to, že bola po dvoch deťoch mala celkom fajn postavu. Len čo vošli do miestnosti nad vinnou pivnicou Zuza zamyká dvere, čo si samozrejme Valo všimol.  Vedel koľko bije. 

Zuza položila jedlo na stôl a podišla k Valovi:  -  Vieš, že si fešák ? ...  a strčila mu ruku do nohavíc. Valo sa mykol.... - a čo na to povie Fero?  ... - nič nebude hovoriť, nebude o tom vedieť. Vyzliekla si blúzku, nemala podprsenku, vyzliekla si aj priliehavé nohavice a nohavičky. Tam dolu ju mala čiastočne oholenú.  .... -  Fero si ma už osem týždňov nevšíma, stále sa vyhovára aký je unavený  a ty si mladý, odpočinutý. Nato, že mala viac ako štyridsať boli jej prsia v stojatom stave a tam dole som jasne videl jej ohanbie. Bolo to vzrušujúce. Valovi odstávali montérky, Zuza ho vyzliekla.   - Iháááá..  ale ho máš.