Dvojí život / 13. /

Toto čo teraz čítate je o mojom dávnom priateľovi, je už u Boha, ktorý nadovšetko miloval ženské lono. Valo bol vyšší, štíhly, gaštanové vlasy, modrooký a hlavne dolu veľmi dobre vybavený a aj pre toto všetko bol tak ženami ...

                                            ... milovaný.  Mal väčšiu rodinu ako to bolo zvykom, päť detí a krásnu ženu, ktorú celý život miloval. Sexepíl mu postačoval nielen na milenky, ale aj doma vedel vždy uspokojiť svoju  temperamentnú manželku. Šéfoval štyridsaťčlennému kolektívu žien a cítil sa ako ryba vo vode. V svojej kancelárii mal veľkú sedačku, ktorá by vedela rozprávať. So ženami sa taktiež stretával vo vinnom sklepe alebo u nich, keď nebol doma manžel, deti, príbuzní. Nikdy nebol rýchlo skokanom, ženu si vždy vedel  predohrou pripraviť, či už bozkávaním po celom tele, jazykom, túlením sa, ohmatávaním, milkovaním a v zásade po akte od svojej partnerky narýchlo neodchádzal, ale sa ešte hral, či hore, či dolu, vzadu, vpredu, prihováral sa a samozrejme, že sa aj pýtal: Stačilo ? Ešte? Povedz, čo ti ešte urobí dobre ! Ženy ho kvôli takému správaniu zbožňovali.

                                      Valo sa celý ošpliechal, namydlil, vzal vedro, dvakrát nalial na seba vodu, poutieral a hlavne sa cíti čistý. Ostal iba tak v trenkách. Teraz môže prísť i Olinka. Aj tak bolo ani nie pätnásť minút a prišla.    -Ahoj Valo... už máš všetko urobené ?  -  Olinka to čom som chcel som aj urobil, ešte večer musím dostriekať vinič. A ty si čo robila ?  -  Ráno kŕmila husi a prasiatko, upratovala dom a chliev, pomáhala variť, sprchovala a upravovala sa, samozrejme kvôli tebe.  - Pre mňa budeš pekná aj keď sa neupravíš. Dáme si pohár vína ?  -  Čo sa pýtaš ? Nalej !  Valo zabehol do pivničky načapovať z rýnskeho rizlingu, ten jej naposledy veľmi chutil.  Víno vytiahol heverom alebo násoskou a tak doniesol hore. Bolo fajn chladené, veď pivnička mala pätnásť stupňov. Nalial a podal Olinke.  - Na zdravie !  ... a ťukli si... -  veď  je to isté, ako keď sme sa hrali "  vadí,  nevadí  "   -  To isté, rýnsky rizling, čo ti tak chutil.

Dali si ešte dvakrát, kým násoska neostala prázdna. Valo schoval do sklepu, stoličky, postrekovač, vedro, bicykel a motyky. Zamkol z vnútra. Pritiahol si Olinku a bozkávali sa. Vyzliekol jej tričko a hral sa s ňadrami, olizoval ich. Ola sa smiala... - akosi ti  odstávajú trenírky. Nečakala kým ju zoblečie, ona zobliekla jeho trenky a vložila mu hlavu do klina. Valo rýchlo vzdychal. Nechcel zaostávať a tak ju zobliekol donaha,  bozkával a lízal po celom tele   -  Valo pomaly, ja som ešte chlapa nemala. Prikývol...  -  budem k tebe jemný.